1427 – zomrel Stefan Lazarević, srbský panovník a spisovateľ.
1814 – zomrel britský moreplavec, cestovateľ a kartograf Matthew Flinders, ktorý ako prvý oboplával celú Austráliu.
1821 – britský priekopník vzduchoplavby Charles Green predviedol v Londýne prvý balón plneným svietiplynom.
1831 – v súvislosti s cholerou došlo v Košiciach k prvým hromadným vzburám, ktoré neskôr prerástli do rebélie poddaných, v histórii označovanej ako východoslovenské sedliacke povstanie.
1855 – narodil sa vojvoda srbskej armády Živojin Mišić, účastník všetkých vojen v Srbsku od roku 1876 do roku 1918, jeden z najbrilantnejších vojenských vodcov 1. svetovej vojny.
1883 – na vrchu Stražilovo na Fruškej hore pochované boli pozostatky spisovateľa Branka Radičevića, 30 rokov po jeho smrti vo Viedni.
1900 – v Paríži otvorili prvú linku metra, ktorá viedla pod centrom mesta. Merala 10 km.
1909 – v Bratislave sa začala premávka trolejbusov na trase Pražská ulica – Patrónka.
1956 – lídri Juhoslávie, Indie a Egypta podpísali tzv. Brionskú deklaráciu, ktorá odsúdila blokové rozdelenie sveta, čo bol prvý krok k vytvoreniu Hnutia nezúčastnených.
2006 – americký prezident George W. Bush prvýkrát použil svoje právo veta, keď hlasoval proti zákonu o financovaní výskumu embryonálnych kmeňových buniek.
1347 – pápež Klement VI. vydal bulu, podľa rôznych interpretácií považovanú za schválenie založenia Karlovej univerzity v Prahe, ktorej zakladaciu listinu vydal Karol IV. 1500 – španielsky moreplavec Vicente Jánez Pinzón dosiahol ako prvý...
Čítaj viacDetails1688 – v Terchovej sa narodil legendárny zbojník Juraj Jánošík (o jeho presnom dátume narodenia však jestvujú odlišné mienky). Pôvodne bol vojakom v Rákocziho i cisárskej armáde, ale neskoršie viedol zbojnícku družinu a...
Čítaj viacDetails1458 – Mateja I. (Matej Korvín), syna Jána Huňadyho, zvolili za uhorského kráľa. 1776 – narodil sa nemecký spisovateľ, predstaviteľ romantizmu E. T. A. Hoffman (Ernst Theodor Wilhelm Hoffmann). 1801 – narodil sa v Bohuniciach...
Čítaj viacDetails1744 – zomrel taliansky filozof dejín a práva, zakladateľ novodobej filozofie dejín Giovanni Battista Vico. 1767 – kráľovná Mária Terézia patentom (tzv. tereziánsky urbár) upravila poddanské pomery v Uhorsku. 1799 – francúzske vojská obsadili Neapol...
Čítaj viacDetails
