K futbalovým Majstrovstvám Európy – rapsódia Holandska na turnaji v roku 1988 a konečne trofej pre túto selekciu

V týchto trochu neskorších rokoch zanikol aj Sovietsky zväz a v občianskej vojne sa rozpadla aj niekdajšia Juhoslávia…

Tak či onak, Majstrovstvá Európy vo futbale v roku 1988 sa uskutočnili 14 rokov neskoršie od Majstrovstiev sveta v tejto krajine, na ktorých Západné Nemecko aj triumfovalo. S ohľadom na ich kvalitu a k tomu aj domácu pôdu, západní Nemci aj na UEFA šampionáte Európy 1988 patrili medzi najväčších favoritov.

V kvalifikácii aj tentoraz hralo 32 reprezentácií, ktoré boli rozvrhnuté do siedmich skupín a záverečný turnaj si vybojovali len víťazi.

Juhoslávia sa dostala do skupiny 4 s Anglickom, Severným Írskom a Tureckom. V konkurencii finišovala na druhom mieste a mnohí milovníci futbalu z územia niekdajšej krajiny si hádam aj dnes spomínajú na výprask v predposlednom zápase v Belehrade v novembri 1987 proti Anglicku. Angličania vyhrali 4 : 1 a vďaka tomu triumfu aj postúpili na turnaj. Zaujímavosťou je to, že náskok 4 : 0 mali už v 25. minúte…

Tak si Juhoslávia po katastrofálnom vydaní na šampionáte Európy 1984 nechala ujsť aj druhý veľký turnaj zaradom, keďže chýbala aj na Mundiale v Mexiku 1986.

Okrem Angličanov z kvalifikácie na majstrovstvá postúpili aj Dánsko, Írsko, Sovietsky zväz, Taliansko, Španielsko a Holandsko.

Záverečný turnaj na programe bol od 10. do 25. júna a hralo sa až na ôsmich štadiónoch.

V prvej skupine vynikli hostitelia a Taliani, ktorí aj postúpili, kým sa po skupinovej fáze s turnajom rozlúčili Španielsko a Dánsko.

V druhej skupine rival Juhoslávie z kvalifikácie Anglicko zažilo debakel – tri prehry proti Írsku, Holandsku a potom aj Sovietskemu zväzu. Práve Sovietsky zväz finišoval ako prvý, Holandsko bolo druhé a v skupine proti Sovietskemu zväzu prehralo 0 : 1.

Záver podujatia

V semifinále potom Holandsko s Ronaldom Koemanom, Ruudom Gullitom, Marcom van Bastenom a Frankom Rijkaardom smerovalo na hostiteľa a po štrnástich rokoch využilo príležitosť a vypomstilo sa za prehru vo finále Mundialu 1974.

Holandsko triumfovalo výsledkom 2 : 1, po tom, ako sa im podarilo zvrátiť výsledok.

Sovietsky zväz v druhom semifinále prekonal Taliansko 2 : 0, takže sa táto krajina znovu dostala do boja o trofej a mala šancu sa druhýkrát stať šampiónom Európy.

Tak sa iba o necelé dva týždne Sovietsky zväz a Holandsko znovu stretli, ibaže teraz v rozhodujúcom zápase. Na Olympijskom štadióne v Mníchove sa veru Holandsko predstavilo oveľa lepšie, ako v Kolíne.

Už v prvom polčase malo náskok a v 54. minúte van Basten stanovil konečných 2 : 0. Vsietil jeden z najznámejších a najlegendárnejších gólov nie iba v dejinách Majstrovstiev Európy, ale futbalu vôbec – vysokú loptu odcentroval Arnold Mühren a van Basten ju z voleja zasiahol a trafil pravý horný kút brány Sovietskeho zväzu.

Tým gólom a tou strelou sa zaoberali mnohí odborníci a tvrdia, že strela svojrázne porušovala zákony fyziky a je neuveriteľné, ako smerovala.

Na turnaji bol van Basten aj najlepším strelcom, dal päť gólov, a tak sa Holandsko konečne ovenčilo titulom. Generácii Cruyffa to dvakrát zaradom nevyšlo vo finále Majstrovstiev sveta, ale ich mladší kolegovia to potom opravili na Euro 1988.

Zaslúžene sa Holanďania stali majstrami a až šiesti ich hráči boli zaradení do ideálneho tímu podujatia.

Európa teda mala nového majstra. Holandsko sa stalo siedmou krajinou, ktorej to vyšlo, a zaujímavosťou je to, že im v ceste nestal dovtedajší majster Francúzsko, ktoré sa po titule na domácej pôde v roku 1984 na ďalší turnaj nekvalifikovalo.

Po Euro v Západnom Nemecku sa, ako sme spomenuli, udiali mnohé zmeny. Na ďalšie podujatie, posledné s ôsmimi účastníkmi, sa znovu vrátila aj Juhoslávia, ibaže na ňom nikdy nevystúpila…