S rozvojom ľudstva generálne, samozrejme, že sa rozvíjali aj všetky polia ľudskej činnosti. Tak sme v roku 1968 na Olympijských hrách v Mexiku namiesto antukovej podlahy na atletických pretekoch po prvýkrát mali podlahu, ktorá bola vhodná tak pre suché, ako aj pre daždivé počasie.
Je toto iba jedna z kuriozít, ktoré poznačili 19. Olympijské hry. Mexiko City zvíťazilo v konkurencii Detroitu, francúzskeho Lyonu a argentínskeho hlavného mesta Buenos Aires. Zároveň toto boli prvé hry, ktoré prebiehali na pôde takzvanej Latinskej Ameriky, tiež v prvej krajine s primárnym španielskym jazykom.
Na týchto hrách malo účasť 5 516 športovcov, z toho 781 žien a na podujatí vystúpili účastníci zo 112 krajín sveta a na programe boli v zaujímavom termíne pri konci roka, od 12. do 27. októbra. Česť zapáliť olympijský plameň na štadióne po prvýkrát v dejinách mala žena, mexická atlétka Norma Enriqueta Basilio de Sotelo.
Pred Olympijskými hrami v mexickom hlavnom meste vypukli študentské nepokoje, ktoré boli násilne zastavené, údajne bolo niekoľko stoviek obetí, ale sa mexická moc snažila tieto prípady zakryť. Samotné hry preto od začiatku prebiehali v trochu nepríjemnej atmosfére. Ďalší politický incident sa udial počas ceremoniálu udeľovania medailí po pretekoch na 200 metrov.
Americký šprintéri Tommie Smith, ktorý získal zlato, a John Carlos s bronzom, po udelení medaily do výšky vystreli ruku zaťatú do päste s čiernou rukavicou, čo bolo symbolom odporu černošskej menšiny v USA. Medzinárodný olympijský výbor rýchlo reagoval a obidvom športovcom doživotne zakázal účinkovať na Olympijských hrách.
Na tomto podujatí sa tiež prvýkrát kontroloval doping – prvým športovcom, u ktorého odhalili porušenie normy, bol švédsky súťažiaci v modernom päťboji Hans-Gunnar Liljenwall – odhalili, že počas súťaže používal alkohol.
Najviac medailí získali Američania (107), Sovietsky zväz mal úhrnne 91 medailí. Juhoslávia Olympijské hry v Mexiku uzavrela s ôsmimi medailami na konte – športovci z bývalej krajiny získali tri zlaté, tri strieborné a dve bronzové medaily, čím Juhoslávia finišovala na vysokej 16. priečke medzi krajinami, ktoré získali medaily.
O štyri roky neskoršie sa Olympijské hry konečne vrátili do Európy. Po Ríme v roku 1960 nasledovali tie v Tokiu, a potom aj v Mexiku. Na začiatku nového desaťročia sa hry dostali do Západného Nemecka a hostiteľským mestom bol Mníchov.
Tak necelých tridsať rokov po druhej svetovej vojne Západné Nemecko získalo možnosť znovu sa v pozitívnom duchu predstaviť svetu a hry v Mníchove boli prvé na území Nemecka po Berlíne v roku 1936. Účasť malo až 7 134 športovcov a konečne aj viac ako tisíc športovkýň – 1 059.
Žiaľ, na Olympijské hry v Mníchove sa predovšetkým bude spomínať podľa tragédie, ktorá sa udiala 5. septembra, keď teroristi palestínskej teroristickej organizácie Čierny september zabili 11 izraelských športovcov a členov olympijského tímu. Úhrnne bolo 17 obetí a okrem izraelských športovcov a trénerov zahynul aj jeden nemecký policajt, ako aj piati príslušníci spomenutej organizácie.
Detroit ani tentoraz nezískal dôveru Medzinárodného olympijského výboru, dokonca sa mu nikdy ani nepodarilo stať sa hostiteľským mestom hier. Okrem amerického mesta menej hlasov pri rozhodovaní o hostiteľovi získali aj Montreal a Madrid. Hry v Mníchove prebiehali od 26. augusta do 11. septembra a okrem spomenutej tragédie, ktorá hry navždy poznačila, spomeňme aj to, že sa na toto podujatie po 36-ročnej absencii vrátila hádzaná a zlatú medailu získala Juhoslávia.
Až 11 krajín na Olympijských hrách vystúpilo prvýkrát – Albánsko, dnešný Benin, Gabon, Severná Kórea, Lesotho, Malawi, Saudská Arábia, Somálsko, dnešný Eswatini, Togo a dnešná Burkina Faso.
Najviac medailí získal Sovietsky zväz, nasledovali Američania, kým hostitelia finišovali na štvrtom mieste, zaujímavo, za Východným Nemeckom.
Juhoslávia okrem zlatej medaily v mužskej hádzanej získala ďalšie štyri medaily – Mate Parlov v pästiarstve, Josip Čorak získal striebro v zápasení, kým bronzové medaily získali Zvonimir Vujin tiež v pästiarstve a Milovan Nenadić v zápasení.
Hry predovšetkým poznačil americký plavec Mark Spitz, ktorý stanovil svetový rekord, keď získal sedem zlatých medailí na jednom podujatí. Rekord bol platný až po hry v roku 2008 v Pekingu, keď ho prekonal Michael Phelps s ôsmimi získanými zlatými medailami.
Ministerka baníctva a energetiky Dubravka Đedovićová-Handanovićová dnes pri slávnostnom spustení skúšobnej prevádzky prvej solárnej elektrárne v Kostolci zdôraznila, že ide o dôležitý, priekopnícky prelom v srbskej energetike a začiatok energetickej transformácie spoločnosti...
Čítaj viacDetailsV dňoch 11. až 13. júla sa Detva stala dejiskom významného stretnutia Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s mestom Detva zorganizoval jubilejnú 50. Krajanskú nedeľu...
Čítaj viacDetailsDve príliš významné športové udalosti vyvrcholili v nedeľu – neoficiálne tenisové Majstrovstvá sveta, čiže tretí Grand Slam turnaj sezóny Wimbledon v Londýne a tiež FIFA klubové Majstrovstvá sveta v USA. Pre mnohých milovníkov...
Čítaj viacDetailsMestská správa pre šport a mládež – Kancelária pre mládež v Novom Sade zorganizuje tréningy mäkkých zručností pre mladých, ktorých cieľom je rozvíjať služby a mechanizmy, ktoré podporujú podnikateľstvo a zamestnanosť mladých ľudí....
Čítaj viacDetails
