Kúpať sa v ornamentoch svetla
VEČERY NA FILMOVOM FESTIVALE
Dve plátna. Jedno biele, jedno priehľadné. Na bielom sa premieta starý film. Na tom priehľadnom, okolo sochy na divadelnom nádvorí, rozohrávajú svoj nemý film v mesačnom kúpeli ľudia. Mnohí ani nevedia, že keď prejdú popred jemnú tkaninu závesov, dotvárajú hru svetelných obrazcov videoprojekcie. Každý ich pohyb násobí sa ležatou osmičkou.
Jedným zo sprievodných podujatí SOS festu v Báčskom Petrovci je aj moderné umenie, videoart, ktorému sa venuje Ondřej Ševčík z Prahy. „Najviac ma baví robiť videoprojekcie k hudbe… Ku koncertom, k divadelným predstaveniam,“ rozrozpráva sa Ondřej. Na festivale nemého filmu môžete po večeroch vidieť jeho projekt Primal Ritual, teda Prvotný rituál. „Videoart je metóda tvorby interaktívnej grafiky pomocou spätnej väzby. V podstate ide o prírodný jav. Nikto to nevymyslel, všetko je obsiahnuté v samotnej technike,“ dozvedáme sa podrobnosti od Ondřeja, „a založené na princípe dvoch zrkadiel postavených oproti sebe. Vďaka nim vzniká nekonečný tunel. Niečo takéto pozorujeme v prírode. Keď to robíme elektronicky, dotvára sa obraz sám. I ja len pomáham náhode, aby vznikli pekné obrazy.“
Zvedavci si vo štvrtok podvečer 27. augusta mali možnosť v sále pozrieť ukážku toho, ako sa videoart robí. Mím Boris Hybner na javisku predviedol pantomímu, ktorá dotvárala obrazy vznikajúce za jeho chrbtom na obrovskom plátne. Obrazce môžu byť farebné, hoci v sále sme ich videli v čiernobielom prevedení. Jeho improvizácia sa priamo aj natáčala a bude súčasťou dokumentu o festivale.
Interaktívnu projekciu si však mali možnosť návštevníci vyskúšať lepšie na festivalovom nádvorí po zotmení. „Večer sa objavilo niekoľko ľudí, ktorým sa svetelná hra páčila a chceli si ju vyskúšať. Napríklad mávnutie rukou vypadalo, ako keby ste mali tisíc rúk,“ usmieva sa Ondřej. Záujem ľudí o videoart ho nepochybne teší.
Tento štýl sa už niekoľko rokov objavuje v rámci koncertov a iných kultúrnych podujatí. Väčšina produkcií videoartu je pripravených vopred, ale umelci ich následne dokážu zakomponovať do obrazov na scéne. Ondřej pracuje najradšej s jednoduchými geometrickými tvarmi. Napríklad kruh vo svojej podstate zmenšovaním, zväčšovaním a rozhybovaním vytvára neskutočné ornamenty.
Umenie videoartu, ktoré máme možnosť sledovať na festivale, je však úplne živé a vzniká neplánovane. Skúsiť si ho môže každý. Veď stáť v interaktívnom poli, dívať sa na plátno a hýbať sa, to je kúpeľ vo svetle.
Monika Necpálová
