Necovanie a tkanie perličkami 

Kedysi tkali handrovky, tak ako to robievali naše ženy v minulosti. Okrem toho zaoberajú sa vyšívaním, háčkovaním a prípravou tradičných jedál. V zimnom období neraz školskú mládež podúčali zručnosti varenia a štrikovania. S výsledkami svojej ručnej práce a pôsobenia sa najprv prezentovali na kulpínskej Svadbe, na Jarmoku umenia počas Slovenských národných slávností, neskoršie aj v širšom prostredí po celom Srbsku, na Slovensku, v Rumunsku a Maďarsku. Za sebou zanechávajú trvalú stopu, v najkrajšom svetle rozširujú dobré meno Petrovca a povestnú usilovnosť a tvorivosť Sloveniek.

Anna Opavská, zakladateľka združenia Zlaté remeslá, pre náš portál sa vyjadrila, že pracujú, ako sa len dá. O tom, že toto združenie, ktoré si predsavzalo zachovávať a prenášať na nové pokolenia slovenskú ľudovú tradíciu, tunajšie tradičné remeslá a gastronómiu, je aktívne, svedčí aj dielňa, ktorú dnes zorganizovali vo svojom stánku. Ide o dielňu necovania: druh techniky, ktoré sa koná ihlou a cvernami. Nie je známe, že v Petrovci to niekto robí, a preto prišli na ideu oživiť aj tento druh ručných prác. K tomu pridali aj techniku tkania perličkami. „Toto sme pridali preto, že si myslíme, že o to viac bude mať záujem mládež. Týmto spôsobom sa vyrábajú všelijaké šperky, náramky, prstene, náhrdelníky. Veríme, že ženy, ktoré sa to u nás naučia, potom svoje zručnosti budú môcť preniesť ďalej aj na ich rovesníčky a ukázať to neskôr aj mladším generáciám,“ povedala Opavská.

Na otázku, čo je to necovanie a kde sa používa, Opavská odpovedala takto: „ Kto sa nerozumie, myslí si, že ide o háčkovanie. Tu sa najprv urobí sieť, a potom sa vypĺňajú očká za pomoci cverny a ihly. Pracuje sa s prírodnými materiálom. Používa sa pamuk, sú rôzne hrúbky toho, od pätnástky až po stovku. Kto háčkuje, vie, aké je to tenké. Najprv sa to upletie podobne ako rybárska sieť, a potom sa tie očká vypĺňajú podľa vzoru (schémy), ako si to tvorca zamyslí, či chce tam mať kvety, alebo dačo iné.

Na túto dielňu si za školiteľov pozvali manželský pár z Bajše. Ruženka Suchanková a jej manžel Sándor sa tým zaoberajú dlhý rad rokov. Inak sú majiteľmi etno domu v Bajši, kde je časť zbierky venovaná aj Slovákom, ktorí v Bajši tvoria zo 6 % obyvateľstva. Ruženka mala na starosti dielňu tkania perličkami a jej manžel Sándor dielňu necovania. Záujemkyne, ktoré sme stretli na tejto dielni okrem z Petrovca, pricestovali aj z Kulpína, Maglića a Báčskej Palanky. Už to aj preto, že Zlaté remeslá majú dobrú spoluprácu s tamojšími spolkami žien a so združením Vojvodinské motívy.

V združení Zlaté remeslá sa snažia zviditeľniť tvorivosť a kreativitu, ale i oprášiť zabudnuté remeslá, vdýchnuť im novú nádej a že slovenskosť ešte zotrváva aj cez pestrosť výšiviek a práve vďaka usilovným ženským rukám.