Padinčania na Slovenských národných slávnostiach

Spomienky časom blednú, niektoré celkom zmiznú ale tie, ktoré nám pripomínajú pekné zážitky sa snažíme zachovať. Padinčanke osemdesiatriročnej Eve Kotvášovej, narodenej Povolnej,  už mnohé spomienky vybledli, ale na niektoré nikdy nezabudne.

Po ukončení druhej svetovej vojny roku 1947 skupina mládežníkov z Padiny pri Miestnom odbore matice slovenskej v Padine v rámci Kultúrno-osvetovej rady založila tanečnú skupinu, ktorej vedúcou bola učiteľka Vilma Štátová. V tom roku sa padinským tanečníkom podarilo zúčastniť aj na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci. Po prerušení činnosti MOMS (1948) bol založený Slovenský kultúrno- osvetový spolok Bratstvo. Úlohu choreografky prebrala odborná učiteľka slovenčiny Eva Kotvášová, ktorá sa pred SNS záväzne zúčastňovala na vyučovacích hodinách v Báčskom Petrovci.

-Nebolo ľahko sa dostáť do Petrovca, ale sa oplatilo. Boli to krásne zážitky, na ktoré si človek dodnes pamätá. Z Padiny do Báčky sa cestovalo všeliako, na vozoch, vlakom a neskoršie autobusom.Tam som absolvovala nové tance pre Slovenskú besedu, ktorú som potom nacvičila v Padine s novou založenou tanečnou skupinou. Do tanca nám na harmonike hrával učiteľ Bedrich Pilát. Nebolo nás veľa v tanečnej skupine, lebo v tom období po vojne sa rodičia ešte báli o svoje deti, nechceli ich pustiť ďalej od domu. Počas SNS v Báčskom Petrovci sme boli ubytovaný v základnej škole, kde sme boli rozdelení do tried, osobytne boli ubytovaní chlapci a dievčatá spali spolu v druhej triede. Pred programom sa konali skúšky, po ktorých sme sa šli obliecť do krojov a potom nasledovalo slávnostné defile ulicami Petrovca. Program sa konal na športovom ihrisku, kde sme na vystúpenie čakali aj po niekoľko hodín.

“Počas pobytu v Petrovci na SNS sme nadviazali nové priateľstvá, mnohí sa tam zamilovali, písali si listy, založili rodiny, zostáli kamarátmi dodnes. Boli to krásne časy, ktoré nám priniesli krásne spomienky o SNS. Budeme si na ne pamätať až do konca života”-záverom dodala prof. Kotvášová.

 Za rozhovor ďakuje: A. Chalupová Fotografie z archívu prof. E. Kotvášovej