Pán Štúr, tie noviny sú skvelé!

Jaroslav Velčický je aj autorom drevorezby Ľudovíta Štúra,
umiestnenej v rodnom Uhrovci

KONŠTANTA KRAJANSTVA V BRATISLAVE

Vstúpili sme do pyramídy s jediným cieľom. Pocítiť na vlastnej koži energetickú silu neprekonateľného ihlana. Áno, aj na takéto zaujímavosti natrafí krajanský novinár, ak zavíta do Uhrovca, rodiska Ľudovíta Štúra. V záhrade rezbára Jaroslava Velčického nás však vítal ešte ktosi: Vodník, ktorému práve na udicu skočila rybka. Medzi diela uznávaného slovenského hendikepovaného umelca, ktorý svoju prácu zvláda jednou rukou, patrí aj obrovský drevený reliéf Dubčekovo Slovensko a portrét jazykovedca Ľudovíta Štúra. S Jaroslavom Velčickým sa krajanskí novinári, účastníci Letnej školy žurnalistiky 2015, stretli v posledný deň kurzu v rodisku dvoch velikánov. V Uhrovskom múzeu ho spolu s manželkou Máriou, ktorá má inak srbské korene, predstavila riaditeľka Elena Beštová. Dôkladný prieskum terénu, vrátane partizánskych bunkrov na Jankovom vŕšku viedla Historia magistra vitae k spoločnému rodnému domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.

Naspäť cesta nemožná

Rok, v ktorom si pripomíname 200. výročie narodenia Štúra, prekypuje na Slovensku aktivitou, a to hneď dvojako. Na jednej strane sa pripravuje množstvo podujatí, predstavení, výstav. Na druhej strane prebiehajú veľké rekonštrukcie a obnovy. Práve preto sa nám nepodarilo vojsť do pamätného rodného domu v Uhrovci, ani do domu, kde Štúr býval v Modre. Celé centrum západoslovenského mestečka sa mení pri stavebných prácach na nepoznanie. Rovnako vypadá aj Štúrova ulica v Bratislave, kam každé ráno novinári prichádzali, aby zasadli do školských lavíc Katedry žurnalistiky.

8:30! Bežíme na električku! Vstávame od stola s raňajkami, berieme kabelky a ruksaky a ako praví novinári obvešaní fotoaparátmi, diktafónmi, tabletmi a notebookmi vydávame sa do centra Bratislavy, na katedru. „Meškáme!“ kričí ktosi spomedzi nás. Zrýchlime ešte viac, aby sme zadýchaní, ale v rámci akademickej štvrťhodinky, stihli vybehnúť na druhé poschodie na prednášku. Počas svojho pobytu od 17. do 22. augusta sa nás ujali hneď niekoľkí pedagógovia, znalci Štúra, či novinári z praxe. Jaroslav Buček na nás apeloval, aby sme sa snažili byť zaujímavými a vnímavými moderátormi. Igor Haraj priblížil základy z rozhlasovej žurnalistiky. Reportér Peter Kubínyi odhalil niektorým známe a niektorým neznáme tajomstvá dobrej novinárskej reportáže. Pošepneme jedno aj vám: „Pri rozhovore musíte respondenta vyprovokovať správnymi otázkami. Musíte ho počúvať a chápať, o čom hovorí.“ V tom však nezabudne dodať: „Dobrému novinárovi treba aj kus novinárskeho šťastia.“

Na slávnostnom odovzdávaní certifikátov sa zúčastnil aj predseda
ÚSŽZ Igor Furdík

Po nás zborník a film

O spisovnej výslovnosti a gramatike hovoril Miloš Horváth. Ján Hacek ukázal zas to, ako sa bude graficky pripravovať zborník prác, ktoré, a to zdôraznime, sa stali akousi vstupenkou na tohtoročnú letnú školu. Veď už niekoľko týždňov vopred museli záujemcovia absolvovať online kurz žurnalistiky a vypracovať spektrum tém a esej o štúrovských presahoch do krajanskej problematiky.

S Janou Pazderovou sme točili video o krajanských novinároch. „Aké je vaše najobľúbenejšie slovenské slovo?“ kladie súbor otázok doktorandka Jana spoza kamery. „Mňa hreje pri srdci, keď mi niekto povie, že môj jazyk je ľubozvučný,“ hovorí novinárka z Kovačice Oľa Glóziková-Jonášová. Medzi odpoveďami sa však nájde aj ľaľa, sranda, či mamička. A kde sme nakrúcali? Nuž niet na Štúrovej ulici lepšieho miesta ako kaviarne, ktorá nesie jeho meno a je plná alternatívnych obrazov s jeho podobizňou.

Svojou angažovanosťou nás strhli aj pedagogičky Mária Follrichová a Eva Bachletová. Ingrid Slaninková nás previedla štúdiami obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu a Marta Gajdošíková nás uvítala v budove verejnoprávnej televízie. Nevynechali sme ani Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. A kto nás povzbudzoval v práci počas celého online kurzu žurnalistiky? Koordinátor letnej školy Ľudo Pomichal. On nás sprevádzal aj na exkurziách v Modre a Uhrovci, ktoré sa stali výnimočnými príležitosťami na získavanie údajov.

Tohtoročná Letná škola žurnalistiky pre krajanov, ktorú organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa skončila odovzdávaním certifikátov v slávnostnej sieni univerzity v piatok na pravé poludnie. Okrem 169 účastníkov Letnej školy slovenského jazyka Studia Academica Slovaca tu dostalo pod dohľadom rektora univerzity z rúk vedúcej Katedry žurnalistiky Svetlany Hlavčákovej certifikáty o absolvovaní kurzu aj 13 novinárov zo Srbska, Chorvátska, Rumunska, Ruska a Nemecka.

V Lyceálnej knižnici v Bratislave sme listovali v Slovenských
národných novinách

Listujeme v Slovenských národných novinách

Poznáte ten neuveriteľný pocit, keď pred vami ožijú staré poznatky z učebníc? Presne to na vás doľahne pri vstupe do Lyceálnej knižnice, kam nás zaviedla profesorka Danuša Serafínová. Len čo sa dotknete staručkých, ale zachovaných zväzkov a zalistujete v Slovenských národných novinách či Hurbanových Slovenských pohľadoch, pocítite hrdosť, že ste novinárom a kráčate v šľapajach skutočných osobností. „Tu vidíte v triednej knihe aj zápis o tom, že lýceum navštevoval Ľudovít Štúr,“ pokračujeme v podobnom výklade aj na Bratislavskom hrade. Výstavou o Ľudovítovi Štúrovi nás sprevádzal kurátor Pavel Komora. Vrele odporúčame zažiť každému na vlastnej koži neuveriteľný dojem z ožívania histórie známej zo školských lavíc.

Letná škola naplnila očakávania účastníkov. Neboli by sme však dobrí novinári, keby sme nemali návrhy na inovácie, keby nás nehnala túžba po skúsenostiach a poznatkoch. Ocenil ich aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Vedúca Katedry žurnalistiky Svetlana Hlavčáková na margo toho dodáva: „Letná škola je hlavne výbornou možnosťou, aby sa novinári stretli a spoznali život krajanských médií.“

Vieme o sebe? Za hrsť poznatkov prináša novinár v batôžku. Ponúka kultúru, krajanstvo, medzinárodné vzťahy. Rozdáva odhodlanie a pravdu. Za najväčší prínos určite všetci hlavní aktéri považujú zoznámenie sa medzi sebou navzájom. Nové kontakty otvárajú prostredníctvom týchto novinárov dvere aj ostatným krajanom. Vrelé pozvanie čítať, počúvať, sledovať krajanské médiá v iných štátoch je prioritou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. My novinári, a dovolím si povedať za všetkých, sa o to budeme celou silou usilovať. Veď ak máme svoju prácu vnímať ako poslanie, tak viesť ľudí k vzájomnému spoznávaniu a tolerancii je určite tou najkrajšou časťou našej práce.

Monika Necpálová