Rodina v kríze

„Veľmi dobre si pamätám, ako nás ešte v škole učili, že rodina je bunka spoločnosti. A naozaj je to tak. Od toho, nakoľko nám je zdravá rodina a každý jej člen, závisí existencia celej spoločnosti. V dnešnej dobe moderných technológií a veľkých očakávaní rodina má určité ťažkosti, aby vedela odpovedať na všetky tie výzvy, ktoré sú pred ňou. Súčasná spoločnosť vytvára veľké a rýchle zmeny a od rodiny sa žiada, aby sa prispôsobila zmenám a aby jej odpoveď bola primeraná. Ak nie je dobrá adaptácia rodiny na tie zmeny a výzvy, všetko to môže vplývať, aby vznikla určitá si kríza v rodine,“ hovorí Drakulićová.

Rozvojové krízy sa vyskytujú v rodinách s malým dieťaťom, so školským dieťaťom, deťmi v puberte, s dieťaťom. Zmeny sa tu konajú v dvoch smeroch: na osobnej a na rozvojovej fáze rodiny a všetko to treba zosúladiť a z krízy sa dostať do novej fázy s novou skúsenosťou, silou pohnúť sa ďalej. Niektoré rodiny sa nemôžu samy dostať z krízy, v ktorej sa ocitli. Niektoré krízy rodiny sú očakávané a niektoré nie sú očakávané a nezávisia od nás. Môžu byť vyvolané niektorými udalosťami  v spoločnosti. To sú krízy, ktoré sú dlhodobé, ale neboli riešené. Sú funkčné a nefunkčné rodiny. Sú rodiny, ktoré práve z tej krízy vyťažia to najlepšie. Možno vznikne bližší vzťah medzi členmi rodiny, venujú sa jedni druhým, chápu potreby toho druhého, nájdu nové zdroje alebo využijú tie, ktoré už majú a dostanú sa z krízy a pokračujú ďalej.

„V nefunkčných rodinách sa zvyčajne takpovediac skrývajú problémy, zametajú problémy pod koberec, teda nevyriešia problémy, akože ich nevidia. Také rodiny sú nefunkčné a sú aj ohrozené. Zvyčajne sa v nich rozvíja nejaký symptóm: alebo je to dieťa s problémami v správaní, alebo hrozí nebezpečenstvo rozpadu takej rodiny. Keď sa zjaví ten vážnejší symptóm, vtedy sa stáva, že sa rodiny sústredia na problém, ktorý majú. Nie je vtedy doriešenie takej situácie iba ich záležitosťou, ale sú tu aj tie zdroje spoločnosti, ktoré môžu rozumieť pomôcť.“

Rodiny s potrebou podpory a rodiny v kríze sú rodiny, ktoré z dôvodu chudoby, choroby člena rodiny alebo s problémom dieťaťa v správaní nemôžu mať náhľad, kto im v takých situáciách môže pomôcť. Sociálne stredisko pomáha rodinám v kríze, do ktorej sa dostali z rozličných dôvodov. Najcitlivejší členovia rodiny sú deti, ktoré nemôžu samostatne rozhodovať o sebe. Spôsob, ako sa dostanú také rodiny do systému sociálnej ochrany, je, že prihlási člen rodiny, dieťa, susedia, systémy, ktoré rozpoznávajú, že je tá rodina v kríze. Prihláška môže byť osobná v sociálnom stredisku, môže byť písomná, anonymná. Keď ide o rodiny v kríze Stredisko pre sociálnu prácu nikdy nekončí ten proces s jedným rozhovorom, alebo vychádzkou do terénu. To, čo je ich úlohou po prihláške, je aby urobili jedno obsiahle hodnotenie, ktoré si vyžaduje hodnotenie kapacity jednotlivo každého člena rodiny, potom aké sú vzťahy medzi nimi, aké sú zdroje v spoločnosti, či sú príbuzní, ktorí sa môžu zapojiť do práce strediska s tou rodinou.

„Po vyhodnotení a podľa jeho výsledkov hodnotenia vypracúva sa plán služieb sociálneho strediska pre konkrétnu rodinu v kríze. Ten plán je dokument, čo sme robili, prečo sme robili. Vo vypracovaní plánu služieb účinkujú všetci zainteresovaní v tom postupe a jeho realizácia trvá aj od troch do šesť mesiacov. Analyzuje sa časom, čo sa dosiahlo, či sa situácia v rodine zlepšuje a koľko ešte času treba jej venovať. Najdôležitejšie je, aby rodina bola otvorená na spoluprácu a motivovaná spolupracovať v riešení krízy. Sú rodiny, ktoré nechcú spolupracovať, stredisko je pre nich viac represívna ustanovizeň a nie ustanovizeň, ktorá ponúka pomoc a podporu. Sociálne stredisko sa snaží taký postoj zmeniť, usmerňuje ich, aby rodina zistila, že má v sebe nejakú silu a tiež každý jej jednotlivec. Často taká rodina to nevidí, lebo je  zavalená vlastnými problémami, ktoré ju trápia.“