Tri desaťročia existencie bienále
Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku ako inštitúcia trvá už presne tridsať rokov. Od svojho založenia roku 1991 pravidelne každé dva roky prináša nový prierez aktuálnej tvorby našej profesionálnej výtvarnej scény. Po čase sa k tomuto podujatiu priradilo aj výtvarnícke snemovanie, podľa vzoru literárneho snemovania. V podstate aby sa zmapovali dejiny tunajšieho slovenského výtvarníctva, ale aj aktuálna chvíľa.
Výtvarnícke snemovanie
V sobotu 18. decembra 2021 v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa uskutočnilo v poradí už 12. výtvarnícke snemovanie. Bolo v znamení témy Spôsoby prezentácie slovenského vojvodinského výtvarníctva. Na úvod prítomných referentov privítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová. Zároveň prítomní dostali aj zborník prác z minulého snemovania, ktorým sa zaznamenalo tridsať rokov existencie Galérie Zuzky Medveďovej.
Harmonogram 12. výtvarníckeho snemovania priniesol za priehrštie príspevkov našich výtvarníkov a kultúrnych pracovníkov. Anna Séčová-Pintírová hovorila o význame a úlohe bienále slovenských výtvarníkov v kultúrnom a spoločenskom živote vojvodinských Slovákov. Vladimír Valentík hovoril o slovenských výtvarných umelcoch a knižných vydaniach slovenskej pôvodnej literatúry a Jozef Klátik o spôsoboch prezentácie Fondácie Miry Brtkovej. Daniela Marková sa zamerala na mladých v galérii, Annamária Boldocká-Grbićová si posvietila na maliarku Vieru Fajndovićovú-Súdiovú, Daniela Marková na knihu Kroky výtvarného života Slovákov v Srbsku Vladimíra Valentíka a Emília Valentíková-Labátová na monografiu venovanú Michalovi Kiráľovi. Nakoniec Zdenko Lončar predstavil virtuálne túry a výstavy Múzea vojvodinských Slovákov, ktoré si čoskoro cestou internetu bude môcť pozrieť aj širšia verejnosť.
Bienále
V druhej časti sa výtvarníci a kultúrna verejnosť zoskupili v Galérii Zuzky Medveďovej na vernisáž 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Založením Galérie Zuzky Medveďovej roku 1989 a o dva roky neskoršie, roku 1991, založením a usporiadaním prvého bienále slovenských akademických maliarov, grafikov a sochárov, vznikli podmienky na integráciu vrcholných dosahov výtvarnej tvorby slovenských výtvarných umelcov do korpusu súčasnej slovenskej kultúry v Srbsku. Vďaka GZM a Bienále slovenských akademických a profesionálnych výtvarných umelcov vytvorili sa nevyhnutné podmienky k vytvoreniu nového kultúrneho kontextu v rámci súčasnej menšinovej kultúry, ktorý dovtedy neexistoval. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku nám umožnilo už tridsať rokov sa pravidelne stretávať s najnovšou aktuálnou tvorbou jednotlivých výtvarníkov, oboznamovať sa s ňou a hodnotiť ju.
Laureáti
Vernisáž 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku otvorila riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová. Oznámila aj laureátov cien, ktoré sa pri tejto príležitosti udeľujú. Po odôvodení Cenu Karola Miloslava Lehotského za výtvarný počin, resp. najpovšimnutejšiu výstavu za posledné dva roky dostala akademická maliarka Jasna Opavská (1974) z Belehradu za samostatnú výstavu Mater-Pater usporiadanú v Galérii 73 v Belehrade v júli tohto roku. Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo organizačný výbor bienále tohto roku udelil dvom laureátom. Získali ju akademický maliar a grafik Pavel Čáni (1953) z Kulpína a v mene zosnulej Viery Fajndovićovej-Súdiovej (1948 – 2021) z Kysáča toto ocenenie prevzal jej syn Milan. Výkupnú cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny získala akademická maliarka Martina Karavlová-Hlodová (1980) zo Starej Pazovy. Bienále po zdôvodnení expozície, odovzdaní cien a hre na husliach mladej žiačky Hudobnej školy Josipa Slavenského Lary Hricovej otvorila podpredsedníčka NRSNM Tatiana Vujačićová.
