V Študentskom kultúrnom centre Fabrika v Novom Sade v organizácii Strediska pre spoločenskú stabilitu dnes prebiehala tribúna s názvom Masová kultúra ako prejav spoločenskej reality.
O tom, čo je a ako nás tvaruje masová kultúra na tribúne hovorili minister kultúry a informovania Vladan Vukosavljević, profesor na oddelení sociológie na Filozofickej fakulte v Novom Sade Žolt Lazar, režisér Milorad Milinković, ako aj jeden z autorov známeho seriálu Državni posao Dimitrije Banjac.
Profesor na oddelení sociológie Filozofickej fakulty v Novom Sade Žolt Lazar sa najprv sústredil na samotný termín masová kultúra.
„Masovú kultúru tvoria obsahy, ktoré sa distribuujú prostriedkami masovej komunikácie. Ona je predsa veľmi široká a treba rozlišovať masovú a populárnu kultúru. Vlastne, populárna kultúra je najdôležitejšou kategóriou, ktorá aj v našej spoločnosti profiluje systém hodnôt. Do masovej kultúry patria aj obsahy, ktoré nemusia záväzne byť súčasťou populárnej kultúry – napríklad správy, šport, vysoká kultúra a podobné,“ zdôraznil profesor Lazar.
Minister kultúry a informovania Vladan Vukosavljević povedal, že je kompletná spoločnosť ovplyvnená zdrojmi masovej kultúry, ktorá nemusí mať záväzne negatívny koncept.
„Žijeme v takom svete, že je každý jednotlivec fakticky vsunutý do priemyslu zábavy, priemyslu šou a priemyslu masových médií. Dôležité je to, že sme my súčasťou sveta v ktorom masové médiá majú veľký vplyv. Ten vplyv občas môžeme hodnotiť pozitívne a občas aj menej pozitívne. Preto je dôležité, ak sa v našom okolí realizuje nejaký proces, aby sme sa zamysleli nad tým či sme aj my dobrovoľne jeho súčasťou, alebo sme sa jednoducho v ňom ocitli pre určité spoločenské dôvody,“ mieni minister Vukosavljević.
Základnou myšlienkou tribúny a zároveň jej cieľom je verejnosti ponúknuť odpovede na otvorené otázky súvisiace s masovou kultúrou, poukázať na distribútorov a tvorcov masovej kultúry a tiež sa dotknúť jej vplyvu na kreovanie povedomia.
Profesor Žolt Lazar hovoril aj o tom, ako masová kultúra vplýva tak na jednotlivca, ako aj na spoločnosť.
„Masová kultúra predovšetkým vplýva na správanie sa, systém hodnôt a životný štýl. My v dnešnej postmodernistickej dobe vlastne žijeme prostredníctvom týchto elementov. Napríklad, životný štýl si budujeme na základe toho čo vidíme v médiách a toho, čo nám médiá núkajú, chodievame na určité podujatia, na dovolenky, čo vlastne je všetko odrazom populárnej kultúry. Žiaľ, jedným z negatívnych príkladov narušeného systému hodnôt je zvýšenie násilia v spoločnosti,“ uzavrel Lazar.
Na tribúne sa tiež hovorilo aj o úlohách dvoch základných typoch kultúry – masovej a vysokej či elitnej kultúry, o ich sociálnych funkciách a vzájomnom vzťahu.
Matica srbská, najstaršia literárna, kultúrna a vedecká inštitúcia nášho národa, oslavuje 200 rokov od svojho založenia. Jubileum sa pripomína počas celého roka a ústredné podujatie – slávnostná akadémia – sa konalo včera...
Čítaj viacDetailsV sobotu 14. februára, symbolicky na Valentína, v priestoroch Komorného zboru Nádeje v Pivnici sa uskutočnil už 15. ročník seminára zborového spevu Nová pieseň. Už 15 ročníkov semináru vedie Dr. Juraj Súdi...
Čítaj viacDetailsBelehradský Medzinárodný filmový festival FEST vstupuje do novej éry. Po dvaapolročnej prestávke návrat festivalu je naplánovaný na jeseň, pričom už koncom februára milovníkov siedmeho umenia čaká špeciálne filmové podujatie v Sava Centre....
Čítaj viacDetailsV kovačickom Kultúrnom centre Chalupka si v priebehu februára možno pozrieť výstavu obrazov Dušana Kupca s názvom V tichých hodinách. Vystavené olejomaľby znázorňujú krajinky a zábery z prírody, na ktorých autor zvýrazňuje...
Čítaj viacDetails
