Slovensko, predsedajúce vo Višehradskej skupine od 1. júla tohto roku a ďalší jej traja členovia – Česko, Poľsko a Maďarsko sú stálou a významnou oporou Srbsku v procese eurointegrácie. Prejavili to aj dnešným seminárom konajúcim sa vo Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade, ktorému dominovala prístupová kapitola číslo 31– spoločná európska zahraničná, bezpečnostná a obranná politika a zdieľanie skúseností štvorky získaných v rámci prístupového procesu.
Téma, o ktorej mnohé nové poznatky na základe výkladov našej hlavnej negociátorky Tanje Miščevićovej, zástupcu vedúceho Delegácie EÚ v Belehrade Oskara Benedikta, štyroch veľvyslancov a viacerých expertov, získali účastníci, odborníci zo štátnej správy, inštitúcií, mimovládnych organizácií a i., vyplynula nielen z potrieb, ale aj zo skutočnosti, že je Slovensko v tomto období zároveň krajinou a kontaktnou ambasádou NATO, tiež z faktu, že sú otázky bezpečnosti a zahraničnej politiky veľmi prepojené.
Seminár otvoril veľvyslanec SR v Srbsku Dr. Ján Varšo, ktorý hovoril o histórii vytvorenia Višehradskej skupiny, siahajúcej až do 14. storočia, keď sa stretli traja králi – Česka, Poľska a Uhorska, aby následne na toto ich dedičstvo, ktorého účelom najprv bolo rozvíjať obchod a prepravu tovarov, v roku 1991 nadviazali prezidenti Poľska, Československa a Maďarska.
Tanja Miščevićová sa zmienila o význame kapitoly 31, o vytváraní mechanizmov na pripájanie sa spoločným pozíciám v EÚ, napríklad tých na multirezortnú koordináciu a zapojenie viacerých rezortov do spoločného prístupu ku kapitole 31.
Oskar Benedikt uviedol, vlastne zopakoval slová veľvyslanca Varša, že Srbsko spravilo veľký pokrok na ceste do EÚ čo dokumentoval údajom, že je 22 z 35 kapitol zoskrínovaných. Zmienil sa aj o progresívnom prispôsobovaní sa Srbska pozíciám Európskej únie.
– Je skutočne chvályhodné, že nielen veľvyslanci, ale aj experti krajín Višehradskej štvorky akceptovali účasť na tomto seminári, – oceňuje a podčiarkuje veľvyslanec Varšo, uvádzajúc, že jeho hlavnou témou je nielen otázka postupného zbližovania a zlaďovania zahraničnopolitických pozícií Srbska so spoločnou zahraničnou, bezpečnostnou a obrannou politikou EÚ, ale sú ňou aj ďalšie aspekty, ktoré sú do toho pojaté: napríklad účasť Srbska na civilných mierových misiách v zahraničí. Čiže tá užšia spolupráca s jednotlivými krajinami ktorej sa otvárajú nové a širšie priestory a možnosti.
Oto Filip
Prezident Srbska Aleksandar Vučić v mene občanov Srbska opäť vyjadril sústrasť rodinám bosnianskych obetí v Srebrenici. Zároveň vyjadril presvedčenie, že sa podobný zločin už nikdy nezopakuje. Na sociálnej sieti X, pri príležitosti 30. výročia...
Čítaj viacDetailsMinister zahraničných vecí Srbska Marko Đurić, ktorý sa v Ríme zúčastňuje na Konferencii o obnove Ukrajiny, vyhlásil, že naša krajina dôsledne podporuje mier, medzinárodné verejné právo a Chartu OSN. V tejto súvislosti...
Čítaj viacDetailsVláda Srbska prijala rozhodnutie o vyhlásení stavu núdze v piatich mestách a jedenástich obciach. Dôvodom sú rozsiahle požiare, ktoré zasiahli časť územia Srbska. Požiare spôsobili obrovské škody a vznikli v dôsledku dlhotrvajúceho...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut vyjadril vďaku všetkým príslušníkom hasičských a záchranných zložiek, polície, Vojska Srbska, dobrovoľným hasičom, civilnej ochrany, zamestnancom verejných služieb a občanom, ktorí nadľudským úsilím neprekonateľne prispeli k boju...
Čítaj viacDetails
