Duchovný sviatok, sviatok pokoja a radosti

Vianočné sviatky sa u Slovákov v Banáte spájajú s mnohými krásnymi zvykmi a tradíciami. „V minulosti bol Kračún (Vianoce) duchovný sviatok, sviatok pokoja a radosti,” – s úprimnou radosťou načrel do čias svojej mladosti Pavel Petráš z Padiny, ktorý patrí asi k tým posledným  generáciám, ktoré zažili a natrvalo si zapamätali zvyky a obyčaje na Vianoce.

− Vianoce boli v minulosti najradostnejším sviatkom. V domácnosti sa už niekoľko dní vopred všetko upratovalo, aby čistotou všetko voňalo. Keď prišiel Štedrý deň, na Adama a Evy, celá rodina mala plné ruky práce, gazdovia hneď zrána na niekoľko dní priprávali krmivo pre statok a dobytok, čistili, upratovali a kydali v koniciach (stajniach) a pod. Keď sa kukuričím vykúrila pec, domáca zamiesila a upiekla chlieb a opekance. Táto sladká pochúťka, ktorú gazdiná prichystala tak, že upečené opekance zabarila horúcou vodou, obsypala makom a popolievala medom, podávala sa v mise, z ktorej celá rodina jedla drevenými lyžicami. Okrem toho, cez deň sa chystala aj kapustnica alebo sárma, krumple s klobásou na ťapši, drobné koláčiky, trúbaľky, platňové koláče a pod. V minulosti, v predvečer Kračúnu gazda nabral slamy do košiara a postlal pod kone, ovce, tiež rozsypal po podlahe v pitvore a chyžiach, ako symbol, že sa Ježiško narodil v jasličkách na slame. Keď sa začal dedinou ozývať zvuk zvonov, celá rodina, okrem starkej (stará alebo prastará mama), ktorá zostala doma a dávala pozor na prípravu klobás a mäsa v peci, tiež chystala štedrovečerný stôl, šla do kostola na slávnostné služby Božie. Po návrate z kostola sa v každej domácnosti zoskupili všetci členovia rodiny k slávnostnej večere. Keď sa posadili k stolu, starký (starý alebo prastarý otec) najprv rozkrojil jedno jablko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny za stolom a dal každému kúsok zjesť so zámerom, aby sa pri štedrovečernom stole stretli znovu aj o rok.

Neskoršie si každý člen rodiny zo slameného košíka zobral jeden oriešok, ktorý predpovedal zdravie v budúcom roku. Po večeri sa spievali pesničky z Tranoscia, čakal sa príchod Ježiška s ozdobeným stromčekom. Pod stromčekom sa nachádzali darčeky, ktoré pripravili rodičia a Ježiško (obyčajne to býval sused alebo súrodenec preoblečený do priliehavého kostýmu) delil darčeky, deti sa modlili, recitovali básne o Ježiškovi, sľubovali, že budú dobré. Jedľové halúzky sa ozdobovali strapčekavým cukrom (salónkami) alebo orechmi zabalenými do staniolu a maličkými sviečkami. Kriskindeľ (jedlička) sa dávala do „stácej izby“ a nesmela sa oberať do Troch kráľov.

Spevári (deti) chodili pod oblok spievať Čas radosti, veselosti… Za spev ich domáci odmenili orechmi, jablkami a dinárikom. Neskoršie starší s karbidkámi alebo gajzovými lampášmi šli k najbližšej rodine alebo tím, čo ich volali spievať Tichú noc. Na Štedrý večer aj mládenci chodili dievkam strieľať z prangii pod oblok, kde potom dostali večeru. O pol noci sa z kostolnej túrni (veže) ozýval spev cirkevníkov. Ráno na Vianoce deti chodili palazovať: „Štestí, zdravý, pokoj pravý, prinášame k Vám. Nejprv pánu hospodáru, potom Vašim dítkam. Z ďaleka k Vám ideme, novinu Vám nesieme, čo sa nám dnes narodilo v meste Betleheme. Narodil sa nám Kristus Pán, aby ste mu niečo dali a nás ďalej poslali.“

U rodine Petrášovej sa zvyky a obyčaje na Vianoce dodržiavajú podobne, ako v minulosti. Gazdiná Dušanka s manželom Pavlom aj podnes v súlade s tradíciou oslavujú Vianoce podľa starých obyčají a naplno ich užívajú s blízkymi ľuďmi a najmilšími. Nezabudnite, že vianočnú atmosféru vám nespravia len plné taniere…