„Slovenské ženy boli súčasťou nášho spoločenského života a národného bytia ako starostlivé matky, verné manželky, spoľahlivé vychovávateľky vždy početného potomstva a spanilé devy, pričom hrali ponajviac známu rolu žienky domácej ako bývalo od vekov v našich rodoch a rodinách zvykom i mravom.
Ale nielen táto tradičná úloha ženského pokolenia v podobe strážkyň aj ochrankýň rodu a pripútanosti k domu, ku krbu či k peci alebo drobizgu, daná Slovenkám od dávnych praslovanských pohanských a slovenských kresťanských časov dostáva úplne nový rozmer a kvalitu v ére národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia, keď sa sformoval novodobý moderný slovenský národ. Odvážne ženy a rúče dievčence, všetko Slovenky súce na slovo, sa v tejto prevratnej osvietenskej dobe aj s ňou spojených emancipačných procesoch čoraz uvedomelejšie, sebavedomejšie a otvorenejšie po boku svojich mužov národovcov a mládencov slovenských angažujú v národnokultúrnom a umeleckom živote.
Už sa neuspokojujú len s pasívnymi úlohami ako inšpirátorky našich veľkých klasicistických či romantických lyrických autorov, osobitne štúrovcov, no čoraz častejšie sa samy stávajú aktívnymi subjektmi spoločensko-kultúrneho diania. V tejto súvislosti sa ako prvé lastovičky zjavujú Anička Jurkovičová, prvá slovenská herečka, v mladosti priateľka Janka Francisciho, neskôr manželka Jozefa Miloslava Hurbana, alebo očarujúco intelektuálna Adela Ostrolúcka, femmefatale Ľudovíta Štúra, ktorých jubilejné 200. výročie narodenia si pripomíname v roku 2024.
Stále sebavedomejšie ženy, panie, dámy a dievčence odchované v štúrovských evanjelických a národne uvedomelých katolíckych rodinách a komunitách dospeli aj v konzervatívnejšom slovenskom prostredí v širšom emancipačnom a feministickom kontexte k vyššej forme organizovanosti založením Spolku slovenských žien Živena, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej roku 1869 v Turčianskom sv. Martine ako súvekom národnokultúrnom centre Slovenska. Matica a Živena ergo matičiarky alias živeniarky vedno spolu kráčajú (na rok tak bude tomu presne 155 liet) spoločnou cestou na národa roli dedičnej. Práve so spolkom Živena a živeniarkami sú spojené osudy viacerých významných žien, pochádzajúcich z popredných národnobuditeľských rodín, ako boli Anna Halašová-Mudroňová, Drahotína Kardossová-Križková, Etela Bohúňová, Helena Turcerová-Devečková alebo Jela Krčméry-Vrteľová, ktorých okrúhle výročia si roku 2024 pripomenieme. Všetky sa výrazne angažovali v slovenskej kultúre, vede a umení a v humanisticko-modernistickom procese emancipovania našich žien.
Z nehynúcej úcty, nesmiernej vďaky a stálej spomienky na pamiatku národno-uvedomelých Sloveniek vyhlásil Výbor Matice slovenskej letopočet 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí,“ napísal PhDr. Pavol Madura, vedecký tajomník Matice slovenskej.
V pondelok 13. apríla, zároveň na pravoslávny Veľkonočný pondelok, si v Hložanoch pripomenuli 85. výročie hrdinskej smrti poručíka armády Kráľovstva Juhoslávie Božidara Žugića a šestnástich jeho vojakov. Kladenie vencov Pri tejto príležitosti na starom...
Čítaj viacDetailsHosťom včerajšieho Denníka 2 RTS bol prezident Srbska Aleksandar Vučić, ktorý okrem iného upozornil, že pravdepodobne budeme musieť používať vojenské zásoby kerozínu, keďže ropy je čoraz menej. „Našťastie sme zabezpečili značné množstvo...
Čítaj viacDetailsTenisová sezóna sa naplno rozbehla – človek ju sotva stíha sledovať. Za nami je aj antukový turnaj zo série Masters 1000 v Monte Carle. Jeho víťazom sa stal taliansky tenista Jannik Sinner,...
Čítaj viacDetailsHádzanárky Srbska v nedeľu na domácej pôde, konkrétne v Novom Sade, úspešne uzavreli zápas posledného, šiesteho kola kvalifikácie na tohtoročný šampionát Európy. Ich súperom bola Ukrajina a práve tento duel rozhodol o...
Čítaj viacDetails
