Tento príspevok by sme mohli zaradiť medzi príspevky s neuveriteľnými príbehmi, keďže skutočne taký aj ide. Zameriame sa na ženu, ktorá dokázala, že je v živote všetko možné.
Helen Adams Kellerová bola prvou hlucho-slepou osobou, ktorá vyštudovala Harvardskú univerzitu. Bola spisovateľkou, učiteľkou a aktivistkou.
Narodila sa 27. júna 1880 v Tuscumbii, Alabama. Zdravým dieťaťom bola do 19. mesiaca života, keď ochorela na vtedy neznámu meningitídu. Prišla o zrak a sluch. Prelomovou chvíľou v Heleninom živote bol príchod učiteľky Anne Sullivanovej, ktorá sa ju snažila naučiť prstovú abecedu. To sa jej veľmi nedarilo, pokým ju raz nepriviedla k záhradnej pumpe a pustila prúd vody na jednu ruku, pokým jej na druhej prstovou abecedou hláskovala slovo voda. Sedemročná Helen pochopila, čo jej učiteľka znázorňuje a odvtedy začala odhaľovať svet vôkol seba. Neskoršie navštevovala Pekinsov ústav pre nevidiacich, Cambridgeskú dievčenskú školu a Harvardskú univerzitu.
Materská škola pre nepočujúcich a nevidiacich v Mysuru v Indii bola pôvodne pomenovaná podľa Helen Keller.
Nemocnica v Sheffielde, Alabama, nesie jej meno.
Jej meno nesú aj ulice v švajčiarskom Zürichu, v španielskom Getafe, v izraelskom Lode, v portugalskom Lisabone a vo francúzskom Caen.
V roku 1973 bola Helen Keller uvedená do Národnej ženskej siene slávy.
Napriek svojmu postihnutiu bola autorkou 12 kníh, obhajkyňou ľudí so zdravotným postihnutím, pacifistkou, socialistkou, zástankyňou antikoncepcie a veľkou odporkyňou prezidenta Woodrowa Wilsona.
Bola mimoriadne politická. Okrem toho, že bola členom Socialistickej strany, bola zakladateľkou Americkej únie občianskych slobôd (ACLU). Bola otvorenou zástankyňou práv žien a silnou zástankyňou antikoncepcie, čo boli veľmi radikálne názory pre ženy na začiatku 20. storočia.
V roku 1953 bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Nominácia prišla po tom, čo v roku 1952 navštívila Blízky východ a stretla sa s miestnymi lídrami, aby obhajovala práva nevidiacich alebo zdravotne postihnutých. Získala prísľub egyptského ministra školstva vytvoriť stredné školy pre nevidiacich, ktoré by mohli viesť k vysokoškolskému vzdelaniu. Odkaz jej návštevy stále žije v škole Hellen Keller School v Jeruzaleme v Izraeli.
Helen zostala vplyvná a rešpektovaná aj po smrti. V roku 1999 sa jej meno objavilo na zozname 100 najvýznamnejších postáv 20. storočia v časopise Time spolu s osobnosťami, akými sú Albert Einstein, Franklin D. Roosevelt a Mahátma Gándhí. To je impozantný úspech pre každého a ešte viac pre ženu, ktorá nevidela a nepočula.
Zdroj: britannica.com