Zmenšené subvencie – je to úder pod pás

POĽNOHOSPODÁRI NESPOKOJNÍ S NOVÝM NARIADENÍM VLÁDY

Je to úder pod pás! Áno, práve toto si pomysleli domáci poľnohospodárski výrobcovia, keď sa dozvedeli, že subvencie pre rastlinnú výrobu sú znížené z 12 000 na 4000 dinárov/ha (2 000 dinárov pre rastlinnú výrobu a 2 000 dinárov regres na hnojivo). Za palivo sa nedostane nič. Dobytkári sa zmien nemusia obávať, subvencie a prémie za mlieko zostávajú rovnaké.

Nariadením Vlády Srbska o rozdelení investičných stimulov pre poľnohospodárstvo pre rok 2016, ktoré bolo schválené 30. januára 2016, sú subvencie pre rastlinnú výrobu zmenšené na 4 000 dinárov.

Podľa názoru väčšiny poľnohospodárskych pestovateľov, Nariadenie pre poľnohospodársku výrobu a malých poľnohospodárskych výrobcov nič dobré neprinesie. Určite sa to odrazí na celkovej výrobe, na cenách, ale aj na životnej úrovni členov rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev. Mnohí nebudú môcť založiť novú výrobu, nebudú môcť splácať úvery,…

Aj podľa názoru dr. Miladina Ševarlića, predsedu Srbského združenia poľnohospodárskych ekonómov je schválenie Nariadenia nesprávny krok pre domáci agrár. Určite sa to odrazí aj na výnosoch pestovaných poľnohospodárskych plodín.

Podľa Zákona o stimulačných prostriedkoch pre poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj z roku 2009, ktorý bol inovovaný v roku 2013, poľnohospodárstvu patrí minimálne 5 % z celkového štátneho rozpočtu. Podľa toho by agrár mal mať k dispozícii najmenej 56 miliárd dinárov, no v skutočnosti má iba 40,5 miliárd (o dve miliardy menej ako v minulom roku).

Už rokZ sa rozpráva o tom, aké je poľnohospodárstvo významné pre domácu ekonomiku a celý štát. No každoročne pri rozdeľovaní štátneho rozpočtu pre toto odvetvie sa vyčleňuje čoraz menej finančných prostriedkov. Akoby sa zabúdalo na skutočnosť, že z poľnohospodárstva žije podľa posledného sčítania 628 000 domácností, čo je takmer dva milióny obyvateľov Srbska.

Za takýchto podmienok o rozvoji poľnohospodárstva, udržaní mladých na vidieku, či celkovej modernizácii agráru môžeme len snívať.

A čo k tomu dodať? O samotných sedliakov sa netreba báť. Prežili aj horšie časy. Oni sa opäť vynájdu, sú šikovní. Na dedinách vždy bude dosť potravín. Je len nepochopiteľné, prečo sa štát k nim správa tak macošsky…

Ľubica Sýkorová