Mal by radosť z práce hŕstky nadšencov

27.feb 2013

Spoločnými silami zachraňujú dielo Juraja Ribaya pred zabudnutím: časť účastníkov konferencie v ÚKVS

MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA JURAJ RIBAY (1812 – 2012) – ŽIVOT A DIELO

Vzácnu a plodnú medzinárodnú vedeckú konferenciu a stretnutie pri príležitosti 200. výročia úmrtia významného slovenského dejateľa, jazykovedca slavistu a kňaza Juraj Ribay 1812 – 2012 – život a dielo spoločne usporiadali: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Nový Sad, Katedra slovakistiky Filozofickej fakulty Nový Sad, Katedra slavistiky Belehrad a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Veľký podiel na organizácii a najmä vyprofilovaní vydareného vedeckého podujatia má Jaromír Linda (toho času pôsobiaci na Katedre slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade; ďalej: KSFiFUB). V piatok 22. februára na pôde ÚKVS odznelo trinásť príspevkov a po každom zo štyroch blokov nasledovala nadšená, objavná diskusia účastníkov z Česka, Slovenska a Srbska. Prezentované a ďalšie príspevky, ktoré pribudnú po májovú uzávierku, zaradia do budúceho zborníka; má vyjsť tlačou do konca bežného roka. Účastníci „stretnutia ribayovcov“ – ako ho trefne pomenoval pán Linda – v sobotu 23. februára zaránky prehliadli Knižnicu Matice srbskej v Novom Sade a predpoludním sa zúčastnili na odhalení pamätnej tabule Jurajovi Ribayovi na budove Miestneho spoločenstva v Savinom Sele (niekdajšej Torži, kde Ribay naposledy žil a zomrel). Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík im v piatok odovzdal čerstvo vytlačenú knižočku Juraja Ribaya Lepší vdovec než mládenec.

Prvý blok príspevkov zahrnul prejavy sústreďujúce sa na zbierkovú činnosť osobnosti, ktorou sa zaoberali účastníci konferencie: 1. Agáta Klimeková (zo Slovenskej národnej knižnice v Martine) predniesla príspevok pod názvom Zbierkotvorná a bibliografická činnosť Juraja Ribaya; 2. Jan Pišna (Knižnica Strahovského kláštora v Prahe): Knihovna Jiřího Ribaye; 3. Zuzana Čížiková (KSFiFU Belehrad): Staré české a slovenské tlače z Ribayovej knižnice v Országos Széchenyi Könyvtár v Budapešti; 4. Aneta Homzová (KSFiFUB): Libri Russici, Serbici et Valachici v knižnici Juraja Ribaya.

Druhý blok prezentovaných prác sa orientoval na Ribayov jazykovedný opus; o ňom hovorili: 5. Miroslav Dudok (Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, Katedra slovakistiky a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovanských filológií): Juraj Ribay a formovanie lingvistickej paradigmy v slovenskej a slovanskej slavistike na prelome 18. a 19. storočia; 6. Verica Koprivica (KSFiFUB): O nekim jezičkim pojavama u štampanim delima Juraja Ribaja; 7. Snežana Linda Popović (KSFiFUB): Doprinos Juraja Ribaja slovačkoj i češkoj paremiologiji. V dôsledku ochorenia autorov Michala Týra a Zuzany Týrovej neodznel ich príspevok Slovenské jazykové prvky v Ribayovej Moresnosti.

Jaromír Linda výborne vyprofiloval stretnutie ribayovcov

Literárna a ľudovýchovná spisba Juraja Ribaya bola témou 3. bloku, v ktorom sa predstavili: 8. Víťazoslav Hronec (Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec): Pokus o interpretáciu Ribayovej básne Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782; 9. Jan Šimek (Pedagogické múzeum J. A. Komenského, Praha): Ribayove lidovýchovné spisy v kontextu osvícenské naučné literatury: Několik poznámek k předlohám „Pravidel moresnosti“ a „Katechismu o zdraví“. Za referát č. 10 označujeme anotáciu chystaného príspevku, ktorý priamo z nemocničného lôžka zaslal Miloš Kovačka (Slovenská národná knižnica, Martin): Tri Agendy Cžeské a tri slovenské katechizmy; prečítala ho Zuzana Čížiková.

V rámci záverečného štvrtého bloku si na Ribayovu korešpondenciu a iné oblasti pôsobnosti posvietili: 11. Ľubor Matejko (FFUK Bratislava – Katedra ruského jazyka a literatúry): Ku korešpondencii J. Ribaya a J. Dobrovského: nezachované, nedoručené a nikdy nenapísané listy; 12. Jiří Kroupa (Nadácia pre výskum kultúry v strednej Európe, Praha): Analýza nevydané korespondence Juraje Ribaye Fortunátu Durychovi; 13. Jaromír Linda (KSFiFUB): Prelegomena Ribayiana – Neznámý Juraj Ribay. Zo zdravotných dôvodov nebol prítomný ani Andor Meszáros (Univerzita Piliscsaba, Katedra bohemistiky, Maďarsko), takže chýbal i jeho referát Ribayova díla v Arcibiskupském archivu v Ostřihomi.

Prítomných úvodom podujatia privítala riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská. Prihovorila sa aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ako i evanjelický kňaz zboru SEAVC v Pivnici Ján Zahorec, ktorý má na starosti pivnickú fíliu Savino Selo. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík prítomným odovzdal čerstvé výtlačky útlej publikácie, príležitostnej básne Juraja Ribaya Lepší vdovec než mládenec.

Stretnutie uctievateľov a skúmateľov diela Juraja Ribaya – dovolíme si uzavrieť – bolo naskutku vzrušujúce a nesporne vrhlo hŕbu lúčov na život a dielo významného slovenského dejateľa. Muž, ktorý predstihol svoju dobu, a o ktorom tak zanietene hovorili skúmatelia jeho života a diela (bez ohľadu na ich priznanie, že ešte stále veľa toho o ňom zostáva neznáme), by dozaista mal úžasnú radosť z ich mravčej práce a lásky, akou ho poctili a zrejme to aj naďalej hodlajú robiť. Preto sa právom tešíme na nové stretnutie ribayovcov, pri ktorom prezentujú vzácnu publikáciu a akiste vyrukujú s novými poznatkami o vzácnej osobnosti celoslovenskej vedy a kultúry.

Juraj Bartoš


 


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs