Kým sa štátne vedenie (akoby úmyselne) počas celého leta zamestnávalo rekonštrukciou vlády, dráma vo vojvodinskom mediálnom verejnom servise sa stupňovala. Celziove stupne v RTV peci, v ktorej sa pečú nielen všetky poslucháčske a divácke pochúťky, ktorými sa plnia zákonné záväzky, keď ide o obsah jedného verejnoprávneho média, ale aj tie, ktoré sa menujú menšinové práva v oblasti informovania. Tie sú zvlášť ohrozené, keďže sa v uplynulých dňoch v médiách objavili zahlásenia o možnom prerušení vysielania pravidelných rozhlasových a televíznych programov.
Ani srbské novinárske združenia NDNV a NUNS, ani koalícia mimovládnych združení Občianska Vojvodina sa nesprávajú ako pštrosy, ktoré sa našli pred nebezpečenstvom. Nezaborili hlavy do piesku, ale ich vztýčili vysoko hore, hlasno kričiac, že ide o „tiché dusenie“ RTV, ktoré sa môže pozorovať ako súčasť kampane centralistických politikov, aby potichu, bez mnoho hluku, zhasol vojvodinský mediálny verejný servis. Vidia v tom ďalší útok na vojvodinskú autonómiu, keďže toto médium je jedným zo základov autonómie, zvlášť keď máme na mysli, že RTV vysiela program v desiatich jazykoch.
Aj Asociácia slovenských novinárov sa ozvala vyhlásením, v ktorom sa píše, že v úplnosti podporuje stanoviská uvedených združení. Dodáva, že v prípade, že sa „realizuje“ najhorší scenár, teda RTV zredukuje svoj program, príde k porušeniu jedného zo základných menšinových (a ľudských) práv – práva na informovanie v materinskej reči. ASN tiež mieni, že je financovanie z rozpočtu krok dozadu. „Systém financovania prostredníctvom predplatného znamenal vymanenie sa spod politického vplyvu a krok bližšie k objektívnemu novinárstvu,“ uvádza sa v reagovaní ASN.
Aj naša Národnostná rada s lupou v ruke sleduje diania v a okolo RTV a na patričných miestach, akou je Rada Európy, kanadské veľvyslanectvo, či pokrajinské a republikové inštitúcie reaguje, zasadzuje sa o uplatňovanie Ústavy Republiky Srbska, platných zákonov, medzinárodných dokumentov a získaných práv. Vo svojom oficiálnom stanovisku zdôrazňuje, že RTV je ochranca národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity menšinových spoločenstiev, ktoré žijú na území Vojvodiny, a preto neexistuje žiadna iná cesta, lež cesta záchrany RTV.
V oficiálnom stanovisku manažmentu RTV k ťažkej finančnej kríze sa uvádza, že „sa s veľkým vypätím úsilí a snáh zamestnaných zachováva kontinuita vysielania tak rozhlasových, ako i televíznych programov“. Nespomína sa ani zahlásené prerušenie vysielania, ani to, že platy meškajú, a kdežeby to, že niet peňazí na papier, jedno zo základných novinárskych náčiní, ani na pokrm, ktoré redakčné autá potrebujú, aby sa dostali do terénu, čím by RTV aj naďalej zostala „blízko k vám“. Po troche sa nám vidí, akoby pštrosie maniere chceli zaúradovať vo vedení RTV. Kiežby sa nám toto iba zdalo…
Do verejnosti sa však dostávajú pravdivé informácie, keďže zamestnanci – skutoční profesionáli mediálneho servisu zdvihli svoje hlasy, predovšetkým cez osvedčený systém spoločenských sietí. Pridali sa im aj mnohé združenia, asociácie, intelektuáli, „obyčajní“ ľudia, ktorí sa dožadujú vrátenia koncesionálnych poplatkov za RTV, ktoré by sa platili na priamy účet tohto média. Mnohí podporujú RTV, lebo sú zhnusení nerovnakým tretmánom vo vzťahu RTS a RTV. Často na ulici počuť: „Všade vo svete by už z toho bol veľký hurt, a u nás…“ Tak nebuďme ani my pštrosy, ale nalaďme na vysokú hlasitosť svoje hlasy. Kričme do sveta, aby sme prispeli k záchrane nášho jedinečného verejného servisu.
V. Dorčová-Valtnerová