Vošky na slivkách

OCHRANA RASTLÍN

Na slivkách sa môže vyskytnúť viac druhov vošiek: voška slivková – Hyalopterus pruni, voška bodliaková – Brachycaudus cardui, voška slamihová – Brachycaudus helichrysi a voška chmeľová – Phorodon humuli.

VOŠKA SLIVKOVÁ – HYALOPTERUS PRUNI (Aphididae, Sternorrhyncha)

Bezkrídla samička má telo dlhé 2,8 mm, zelenej farby s dvomi svetlozelenými pruhmi na chrbte. Okrídlené samičky majú zelené telo a hlava a hruď sú hnedočierne.

Voška slivková je migrujúca voška. Vajíčka prezimujú na primárnom hostiteľovi (slivky, trnky, ojedinele marhule). Nymfy sa liahnu koncom apríla a živia sa na rube listov alebo na mladých výhonkoch, kde vytvárajú husté kolónie. Počas leta okrídlené samičky migrujú na sekundárneho hostiteľa, a to je trsť obyčajná. V septembri sa vracajú na primárneho hostiteľa.

ŠKODLIVOSŤ

Voška slivková je najškodlivejšia voška na slivkách. Vošky nespôsobujú zvinovanie listov, ale ich zasychanie a opadávanie. Plody sa zle vyvíjajú a opadávajú. Tiež vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá prekrýva listy, kde sa množia černe. Je vektorom prúžkovej mozaiky slivky.

VOŠKA BODLIAKOVÁ – BRACHYCAUDUS CARDUI (Aphididae, Sternorrhyncha)

Bezkrídla samička má telo dlhé 2 – 2,3 mm, rôzne sfarbené: žlté, tmavozelené, hnedé až hnedočierne. Okrídlené samičky majú žltozelené telo a hlava a hruď sú čierne.

Voška bodliaková je taktiež migrujúca voška. Primárnym hostiteľom sú slivky, trnky ojedinele marhule. Sekundárnym hostiteľom sú rastliny z čeľade astrovité: bodliaky, pichliače, rumančeky, rumany a iné a  aj niektoré rastliny z čeľade borákovité, napríklad kostihoj, kamienka a iné.

ŠKODLIVOSŤ

Voška bodliaková je veľmi rozšírená a škodlivá. Na slivkách spôsobuje deformáciu listov v podobe zvinovania a kučeravenia listov. Napadnuté listy zostávajú zelené a farbu menia až vtedy, keď vošky odletia na sekundárneho hostiteľa. Vtedy blednú, zasychajú a opadávajú. Je vektorom šárky sliviek.

VOŠKA SLAMIHOVÁ – BRACHYCAUDUS HELICHRYSI

Neokrídlená samička meria 1,5 – 2,0 mm. Zafarbenie tela je zelené až hnedasté. Telo je lesklé a oválne, tykadlá sú krátke. Okrídlená samička meria 1,4 – 1,7 mm. Hlava a hruď sú hnedé až čierne. Zadoček zelený s tmavou chrbtovou škvrnou, tykadlá sú tmavohnedé, takmer rovnako dlhé ako dĺžka tela. Larva má veľkosť a zafarbenie ako dospelé jedince.

Vajíčka prezimujú na slivkách a broskyniach. Vajíčka sú najskôr zelené, ale neskôr sčernejú. Uložené sú obyčajne pri základe pukov.

Larvy sa liahnu najčastejšie v apríli. Vytvárajú tu veľké kolónie a stromy môžu vážne poškodiť. Na primárnom hostiteľovi sa vyvinie 3 až 5 generácií, pričom sa vyvíjajú na spodnej strane listov. V júni rodia zelené vošky larvy, ktoré dospievajú v okrídlené samičky a sťahujú sa na letné (sekundárne) hostiteľské rastliny. Množia sa až do jesene, keď sa okrídlené samičky vracajú k primárnym hostiteľským rastlinám. Tu sa rodia larvy, ktoré dospievajú vo vajcorodé samičky. Onedlho na to sa objavujú aj okrídlené samčeky a dochádza k páreniu. V októbri prípadne až v novembri kladú samičky zimné vajíčka.

Veľký vplyv na populáciu vošiek majú prirodzení nepriatelia. V rokoch s ich zvýšeným výskytom majú síce predátori väčšiu efektívnosť v potláčaní populácie vošiek, ale tým, že sa aktivujú až v júni, keď sú už rastliny voškami poškodené, škodlivosť výrazne neznižujú.

ŠKODLIVOSŤ

Voška slamihová na hostiteľských rastlinách spôsobuje deformácie listov. Najprv sa zvinujú po celej dĺžke, neskôr hnednú a opadávajú. Je tiež vektorom šárky sliviek a prúžkovej mozaiky sliviek.

OCHRANA PROTI VOŠKÁM

Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov.

Priame opatrenia proti voškám na slivkách v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov v prípade, ak zistíme desať vajíčok na jednom metri dĺžky trojročných konárov.

Pred kvitnutím ošetrenie vykonávame v prípade, ak zistíme štyri vošky na sto kvetných ružíc či mladých výhonkov a v období po odkvitnutí pri zistení päť kolónii na sto letorastov.

V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

foto: internet