Oziminám svedčí perina

27.dec 2018

Oziminám svedčí perina

V Kovačickej obci sú oziminy zasiate na bezmála 5 a pol tisíca hektárov. Najväčšiu plochu zaberá ozimná pšenica, potom ozimný jačmeň a do tretice patria ďalšie obilniny, ktoré sú v menšej miere zastúpené v jesennej sejbe. Dipl. agronóm Adam Jonáš z Kovačice sa zhodol, že týmto plodinám prospieva výdatná snehová prikrývka s jemnými mrazmi, ktoré vyničia škodcov, buriny a zamedzia hubám. V decembri bolo málo zrážok, biele polia boli len krátko.

Dipl. agr. Adam Jonáš

“Minulý výrobný rok bol pozitívny, hoci v druhej polovici roka sme boli veľmi nespokojní keďže v pôde chýbala vlaha. Podľa mojich odhadov, pred poslednou snehovou prikrývkou pôda potrebovala asi 200 l vody po m2. Neznamená to, že ak sa cez zimu nenahradí tá vlaha, že z toho bude koniec sveta. Predpokladám, že môže byť dobrý rozvrh zrážok ešte behom nasledovného roka a spôsobí to dobrý stav siatin. Bolo by však oveľa lepšie, keby sa počas tejto zimy a včasnej jari vlaha dostala do pôdy. Sneh je ten, ktorý by bol teraz najvhodnejší pre porasty. V prvej polovici roka to bolo dobre. Nemôžeme byť nespokojní s úrodou. Generálne pozerané – úroda bola dobrá. Kukurica bola solídna a s cukrovou repou boli trochu problémy. V súčasnosti sú problémy aj s orbou, ktorá ide ťažko. V zemi bola len optimálna vlhkosť a v hlbších vrstvách pôdy bolo doteraz sucho. V každej príležitosti spomínam, že lepšia je hocijaká slabá orba v jeseň, ako dobrá orba na jar.”

Výsledky rastlinnej výroby sú podmienené dobrým prezimovaním ozimín. Včasná sejba, prihnojovanie, chemické ošetrovanie porastov a prajné počasie dáva základ úspechu v tomto úseku. V akom sú stave porasty ozimnej pšenice v týchto dňoch?

“Tohto roku je pšenica vysiata v optimálnej lehote, technický sa to dalo ľahko urobiť, ale doslovne “sialo sa do prachu”. Po prvé dažde pšenica vyšla na jednotlivých parcelách tak ako sa očakávalo. Inak, z dôvodu dlhotrvajúceho sucha, spozorované je, že pšenice veľmi slabo a nerovnomerne vzklíčili. Naposledy, dažde a sneh, ktorý spadol, spôsobil, aby sa porasty koľko-toľko vyrovnali. Niekoľko uplynulých rokov máme tú výhodu, že máme teplé zimy a vtedy je pšenica aktívna. Rastie pri teplote ponad 5 stupňov. Keďže sa klíma mení, máme nádej, že tá pšenica, ktorá neskoršie začala klíčiť, dobehne tie, ktoré sú už vyspelejšie a príde do takej fázy, aká by mala byť v priemerných rokoch na jar. V polovici decembra pšenica, ktorá je v tejto výrobnej sezóne vysiata na väčších plochách ako obvykle, vyzerala veľmi zle. Sejba sa začala skôr, po skončení žatvy a po zbere kukurice, ktorý sa skončil už v septembri”.

Aký je vplyv tohtoročnej zimy na oziminy?

Na jednotlivých parcelách pšenica ozimná iba pred niekoľkými dňami vzklíčila

“Situácia je približne rovnaká v celej Vojvodine. V tomto období je potrebné podbať na hraboše, myši a podobné škodce, ktoré vedia spôsobiť veľké škody. Potrebné je, aby si poľnohospodárski výrobcovia skontrolovali obsiate plochy, preverili či sa zjavili škodcovia a aby načas reagovali. Pre pšenicu by bola teraz neprajná situácia v tom prípade, keď by zamrzla pôda a také počasie potrvalo až do polovice februára. To by úplne zastavilo rast porastov. “

Aké sú aktuálne ceny obilnín?

“Už dlhé roky sa ceny obilnín určujú na svetovej úrovni. V súčasnosti je teda taká situácia, že keď ide o pšenicu a kukuricu, cena sa viac neurčuje na úrovni štátu, ale na globálnej svetovej úrovni. Musíme si proste zvyknúť na to. Pred takým storočím o cene rozhodovala dedina a neskoršie dlhý rad rokov sa tomu problému venúval sám štát “.

V zimnom období sa poľnohospodári stretávajú na edukačných prednáškach, na ktorých sa zameriavajú hlavne na predstavovanie osivového materiálu, ochranných prostriedkov a poľnohospodárskej mechanizácie. Čo by ste v súvislosti s tým poradili našim poľnohospodárom?

“Radím im, aby aj túto zimu využili maximálne na edukáciu, aby prelistovali literatúru a rôznu inú užitočnú tlač pre poľnohospodárov. Pochvalyhodné je to, že je v poľnohospodárstve všetko viac profesionalizácie. Poľnohospodárstvom sa konečne zaoberajú tí, ktorí sa rozhodli iba pre túto prácu. Neplatí viacej tá praktika, že vedľa jedného zamestnania sa môžeme venovať ešte aj poľnohospodárstvu. V súčasnosti poľnohospodár obrába napr. 500 ha pôdy, z čoho na 300 ha pestuje kukuricu podľa vysokých štandardov. Práci sa venuje maximálne, pričom sa edukuje, venuje sa novým technológiám a neskoršie si vychutnáva krásne výsledky zo svojej práce. Časy, keď sa práca na malých plochách, so slabšou mechanizáciou oplatila, už dávno prešli. Potrebné je edukovať sa na všetky možné spôsoby (cestou nejakých porád, seminárov, zájazdov do zahraničia), vypočuť si čo väčší počet odborníkov, prísť k svojim nejakým uzáverom a venovať sa len tej intenzívnej výrobe”. – zdôraznil na záver Adam Jonáš, diplomovaný agronóm.

  

A. CHALUPOVÁ
A. CHALUPOVÁ

ANIČKA CHALUPOVÁ (1971) Ako novinárka začala v lokálnej rozhlasovej stanici v Kovačici, neskoršie ako šéfredaktorka v TV OK. Je autorkou viacerých dokumentárnych filmov, vysielaní pre deti a mládež, článkov z dejín Kovačice, početných kultúrno-spoločenských akcii a pod. Od 2011 roku pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu ako novinárka – dopisovateľka z Kovačice. Kontakt: chalupova@hl.rs