Ako sa do hory volá…

Opäť sme sa, hľa, ocitli v období bilancovania vlaňajšej činnosti. Znovu a zase volajú novinárov na výročné schôdzky združení, spolkov, klubov… V Hložanoch sme vlani boli pri snemovaní všetkých tamojších organizácií spolkového života, s výnimkou azda tých, ktoré alebo výročné schôdze neabsolvovali alebo nás na ne nepozvali. O činnosti občianskych združení v tejto osade, podobne ako v iných, sme informovali aj inak po celý rok. A predsa…

Akosi na sklonku jesene v istej hložianskej predajni istá predavačka so zjavným úmyslom, aby jej slová zakotvili aj v ušiach prítomného novinára, hovorí kolegyni:

–  Hlas ľudu nenapísal ani slovko o Detskom týždni v našej škole. Nikdy nepíše o tom, čo je aktuálne u nás v dedine…

Novinárovi nezostalo iné, než sa zatváriť, že nepočuje, alebo objasniť, prečo Hlas ľudu „nič nepíše…“

– Správne. Máte pravdu: o Detskom týždni sme nepísali a bolo treba, rovnako ako sa pýtalo písať o iných programoch, ktoré pripravili usilovné učiteľky a učitelia so svojimi žiakmi pri rôznych príležitostiach. A viete, prečo sme nepísali?

– Neviem… Viem len, že deti si zaslúžili, aby boli v novinách. Z iných dedín píšete…

– Zase máte pravdu, len neviem, či viete, že zvyčajne nevieme, kedy a čo sa v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch deje. Nevieme, lebo nás nevolajú, ba poznám najmenej jedného novinára, ktorému je vstup do ZŠ JMD zakázaný, hoci neviem prečo, o to skôr, že pri školských programoch takmer spravidla býva a informuje lokálna televízia…

Pani predavačka sa zháčila. Zostala prekvapená rovnako ako poniektorí hlasľudovci, keď sa občas z iných médií dozvedia, čo sa udialo nielen na ZŠ JMD, ale aj v Miestnom spoločenstve Hložany. Veď nás takmer dva roky nezavolali na schôdze Rady MS, čiže, ani na tie, v rámci ktorých bola reč o realizácii plánov a míňaní „dedinských peňazí“. Žeby to bolo v záujme avizovaného zviditeľňovania vlastnej činnosti a najmä nakladania s prostriedkami občanov Hložian? Vari je favorizovanie jednotlivých médií v súlade s tunajšou platnou legislatívou?

Pravda je taká, že občania majú právo na informovanie nielen v obdobiach predvolebných kampaní (čo priamych, čo skrytých), ale nepretržite. Tak isto ako médiá majú právo na prístup k zdrojom informácií pod rovnakými podmienkami.

Juraj Bartoš