V malej dedinke v údolí poriadne sa kúdolí…
Správa ako hrom! Kompletná Rada Miestneho spoločenstva Lug, zvolená vo voľbách 25. novembra 2012, podala demisiu na schôdzi v utorok 15. januára 2013. Prečo?
Odpoveď na logickú otázku čumí za siedmimi zámkami. Nie celkom sme sa k nej prehryzli. Po daktorých členov RMS, ktorí zaďakovali, sme sa nedostali vôbec, iní súhlasili iba s telefonickým rozhovorom a priali si nespájať ich mená v novinách s tým, čo, voľky-nevoľky, povedali. Podobne ako niekoľkí ich spoluobčania, ktorých sme tiež oslovili v tejto súvislosti. Dôvody, ktoré členov RMS viedli k spomenutému počinu, sa rôznia. Oslovení viac-menej tvrdia, že za ním väzí niečí zámer a obštrukcia, spomínajú tiež strach, neistotu, nedôveru, spolitizovanosť… Čo sa vlastne udialo?
Na šiestej schôdzi RMS Lug predseda Rady Vladimír Dudáš proste povedal, že odstupuje z postu predsedu a členstva v RMS. Jeho predchodca v richtárskom kresle Kristián Urban sa vraj s ním solidarizoval a po ňom sa členstva v Rade vzdal aj podpredseda Karol Bažík a členovia Anna Kukučková a Vladimir Tót. Demisie nezdôvodnili písomne. Ako sa dozvedáme, nie je za tým rozkol v dôsledku skutočnosti, že traja členovia naposledy zvolenej Rady sú členmi Demokratickej strany (DS) a ostatní dvaja sú z tábora Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV), respektíve Združených regiónov Srbska (URS). Údajne je v pozadí „prípadu“, o. i., tlejúca neznášanlivosť medzi expredsedom, ktorý predtým bol členom viacerých politických strán, a miestnymi „staroosadlíkmi“ v DS.
Urban sa domnieva, že predsedom Rady mal byť on, lebo vo voľbách dostal najviac hlasov; štatút RMS však nezakotvil takú zásadu, a tak sa presadila opcia, ktorej cieľom bolo zvrhnúť ho z postu prvého muža osady. Ostatní členovia, ako i mnohí spoluobčania mu zazlievajú, ako hovoria, „podozrivú minulosť“. Vyčítajú mu predovšetkým, že z jeho iniciatívy bol zbúraný starý dom kultúry, ktorý, – ako vravia – celkom vyhovoval potrebám neveľkej dediny; stačilo ho vraj len poopravovať. Nie je vylúčené, tvrdia podaktorí Lužania, že sa na stavbu nového, pre potreby neveľkej dediny príliš veľkého a drahého, orientoval zo súkromných dôvodov. Vyčítajú mu tiež, že už niekoľko rokov hovorí, že „sú kúpené filtre pre odmäkčovač vody miestneho vodovodu, ktoré nikto nevidel“ a tvrdia, že „obec dala peniaze na výstavbu domu smútku v lužskom cintoríne, ale ten objekt neexistuje“. Pripisujú mu rôzne prechmaty, ako i vyhrážky usmernené na jednotlivých členov RMS…
Sám Urban, ktorý jediný bol ochotný stretnúť sa a hovoriť s nami zoči-voči, vyvracia všetky obvinenia a podozrenia spoluobčanov, označuje ich za klebety a tvrdí, že „konal v súlade so zákonnými predpismi“. Tvrdí, že dom kultúry nie je dokončený predovšetkým „v dôsledku nepriaznivého počasia“, a že súvisí aj s prerušovaným prílevom prostriedkov z investičného fondu. Pokiaľ ide o dom smútku, ako vraví, „nemohla byť vôbec reč o prísune prostriedkov z obce na jeho výstavbu, keďže neexistuje ani projekt na tento účel“.
Tak či onak, len ostatní členovia sa vraj na neobľúbený krok rozhodli predovšetkým z toho dôvodu, že „nechcú byť hračkou a nevidia možnosť, ako normálne pôsobiť“, zatiaľ čo ich oponenti tvrdia, že to vzdali preto, „lebo nevedia ako vlastne funguje miestne richtárstvo“. Ako sme sa náhradne dozvedeli, nové voľby do Rady Miestneho spoločenstva Lug sa uskutočnia 10. marca. Nakoľko vieme, nikto z piatich ľudí, ktorí odstúpili, okrem Kristiána Urbana, sa nemieni opäť uchádzať o post člena RMS. Pomyselný dym, ktorý sa vznáša nad dedinkou v údolí, dozaista hrozí vzplanutím požiaru s dlhodobými následkami. Stále je čas na utlmenie vášní a na zmierenie. Len či (ne)zainteresovaní aktéri frašky, ktorá Lugu a jej občanom nerobí dobré meno, vôbec majú o to záujem…
Juraj Bartoš
