Odtajnenie pokladov

Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE AGROBIZNIS V JUHOVÝCHODNEJ EURÓPE

Stovky účastníkov, desiatky expertov, viacerí predstavitelia vlády a EÚ: je to stručný obraz štruktúry aktérov nedávnej regionálnej konferencie o agrobiznise ako prírodnej a investičnej značke juhovýchodnej Európy. Prebiehala v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade ako ďalšie potvrdenie nespočetnekrát (z)opakovanej skutočnosti: že sa nielen v živote, ale aj v ekonomike treba opierať o to, čo je reálne a o čo sa môže. V konkrétnom prípade o pôdohospodárstvo, ktoré celé desaťročia úspešne absorbuje a amortizuje všetky krízové otrasy, ktorým sme dodnes vystavení.

Čosi v tom zmysle naznačil aj minister bez kresla Sulejman Ugljanin, ktorý podujatie úradne otvoril, slovami, že sú práve nevyvinuté oblasti – ide o 46 obcí, v ktorých žije takmer milión obyvateľov – tým skrytým pokladom, ktorý načim vedieť využiť. Lebo sú taktiež zložkou poľnohospodársko-priemyselného a turistického komplexu, ktorý môže byť lákavým investorom, najmä zahraničným. Rokujúc o prírodných, trhových a investičných potenciáloch rozvoja agrobiznisu v regióne, o možnostiach úhrnného a simultánneho pôsobenia viacerých hospodárskych odvetví, o opatreniach na prilákanie investícií do úseku poľnohospodárstva, o spätosti výroby zdravých potravín s turizmom, aktéri konferencie vlastne zase, zrejme nie prvýkrát, zaklopali na dvere väčšieho porozumenia zainteresovaných doma a v cudzine, bez ktorého ťažko očakávať ráznejší pohyb vpred.

Štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva Danilo Golubović sa osobitne sústredil na budúce sedemročné obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v podmienkach krízy, vyvodzujúc závery na tému, ako táto bude vplývať na nás. V danom kontexte podotkol, že sa dve pätiny právnej legislatívy týkajúcej sa začlenenia do EÚ vzťahujú práve na otázky vidieckeho rozvoja, bezpečnosti potravín a vôbec poľnohospodárstva. Hovoril tiež o niektorých tunajších praktikách v minulosti, ktoré nás draho stáli a pramenili v tom, že sme skôr viedli politiku v poľnohospodárstve ako poľnohospodársku politiku. Zmienil sa taktiež o viacerých motivačných opatreniach u nás, menovite o podnetoch pre hydinárstvo, dobytkárstvo, rybárstvo, včelárstvo a produkciu organických potravín.

S jeho výkladom súviseli i ďalšie slová prezentované šéfom úseku pre európsku integráciu Delegácie EÚ v Srbsku Freekom Anmaatom, ktorý prioritný význam zlaďovania našej poľnohospodárskej politiky s európskymi štandardmi objavil v tom, že ide o vhodný spôsob, aby štát prostredníctvom podnetných opatrení umožnil rast kvality produktov, zároveň i ich výraznejšiu konkurencieschopnosť na trhu európskom a svetovom. Známy expert prof. Dr. Miladin Ševarlić z Poľnohospodárskej fakulty v Belehrade je tiež toho názoru, že je agrobiznis tohto storočia nepredstaviteľný bez vedy, uplatnenia súčasných agrotechnických opatrení a väčších investícií.

Ak treba hľadať podstatný spoločný menovateľ nás s vyvinutým svetom, tak je jeho jadrom skutočnosť, že je okrem informačno-komunikačných technológií a energie, kde tiež máme isté predpoklady a príležitosti, ktoré nesmieme premárniť, aj poľnohospodárstvo v tom trojlístku najdôležitejších globálnych ekonomických a investičných segmentov. To treba potenciovať hlavne kvôli tomu, aby sme sa zase neocitli na chvoste dianí v odvetví, kde máme aj čo povedať, aj čo iným ukázať a dokázať. Na ilustráciu toho minister Ugljanin použil známe prirovnanie o kvalite našej pôdy: je taká, že keď do nej na jar hodíš gombík, do jesene máš kabát. Ak si ho totiž zaslúžiš tvrdou prácou.

                                                                                                        O. Filip