Zakladateľ slovenskej bibliografie písal listy na Dolnú zem

Zakladateľom slovenskej národnej bibliografie je Pavel Roy, evanjelický farár, ktorý pôsobil v Púchove a Adamovských Kochanovciach.

Pavel Peter Roy (1839 – 1909) základnú školu navštevoval v Novom Meste nad Váhom a v Starej Turej, gymnázium v Modre, a teológiu študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzitách v Lipsku, Erlangene a vo Viedni. Po vysvätení za kňaza bol kaplánom v Starej Turej. Svedčí o tom aj spisovateľka Kristína Royová v autobiografickom románe Za svetlom (1860 – 1888), kde uviedla, že v čase jej narodenia kaplánoval jej strýc Pavel Roy: „Tento strýc Paľko, ktorý, mimochodom, ma neraz pestoval a úprimne miloval, bol krásny človek, vysoký brunet – spevák bez páru… My deti sme veľmi želeli, keď prevzal faru v Púchove a odišiel navždy z nášho domu. Odišiel ako šťastný ženích krásnej Boženy Hurbanovej, ktorú sme predtým pozďaleč veľmi obdivovali, a potom, keď sa stala údom royovskej rodiny, vrele milovali.”

V Púchove sa zdržal krátko, sotva štyri roky. Tam zažil určité trpkosti, lebo v liste zo 17. septembra (žiaľ, bez uvedeného roka) Vladimírovi Hurbanovi do Pazovy napísal: „Teskno Vám za tým milým našim krajom a rodiskom Vašim uznám – veď Slovák vždy do svojho i jak biedneho kraja túžbou hnaný žiada sa. Pekné by boli aj tie naše kraje, keby ten zvon slobody len tak na jeden bok nebil! Ale takto bije on len jako na poplach! Kdežto u Vás zvoní on na oba boky…“ V pokračovaní listu z Púchova opísal zradu istého Doh – Zocha, ktorý so svojou skupinkou útočili na neho tak, že ho chceli (citujeme): „mravne a finančne zničiť“.

V roku 1874 Pavel Roy sa s rodinkou presťahoval do Adamovských Kochanoviec, kde pôsobil ako farár do roku 1904. Istý čas bol aj konseniorom Trenčianskeho seniorátu.

Tuná nielenže bol výborný kazateľ slova Božieho, ale bol aj agilný národovec a ľudovýchovný pracovník. Ako sa uvádza v Prehľade bibliografie slovenskej a bibliografie inorečovej autora J. Kuzmíka (Knižnica, 3 – 4, 1951 – 52, s. 45): „Rozširoval slovenskú literatúru a viedol ľud k jej čítaniu. Bol obľúbený rečník a zaslúžil sa o zveľadenie školy v Adamovských Kochanovciach. Na vývin jeho osobnosti v mladosti vplýval hlavne starší brat August Július a neskôr Dr. Jozef Miloslav Hurban. Literatúrou sa začal zaoberať už na Bratislavskom lýceu, kde pracoval v lyceálnej knižnici. Spracoval a uverejnil slovenskú tlačovú produkciu za roky 1869 – 73 (Letopis MS 1871 – 73) a registre k Cirk. listom z 1864 – 70, čím sa zaradil k zakladateľom slovenskej národnej bibliografie.” Roy prispieval ako dopisovateľ do Pešťbudínskych vedomostí a Národných novín. Článkami i seriálmi článkov z národného a náboženského života a histórie prispieval aj do časopisov Cirkevné listy a Stráž na Sione.

Jeho manželka Božena  Royová, rodená Hurbanová (1848 – 1929) bola vlastne dcéra Dr. Jozefa Miloslava Hurbana a vlastná sestra spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského a pazovského farára Vladimíra Hurbana. V mladosti bola veľmi aktívna ako zakladajúca členka Živeny. Ich synom bol básnik slovenskej moderny, taktiež farár, Vladimír Roy.

V Ústrednom archíve SEAVC je zachovaná jedna rodinná fotografia Royovcov a na základe doteraz uloženej archívnej pozostalosti je systematizovaných 8 listov Boženy a Pavla Royovcov. Z nich vidno, že sestra Božena Royová s bratom Vladimírom Hurbanom si boli veľmi blízki a že si písali aj o tých najintímnejších veciach. Okrem gratulácie napr. k narodeniu dcérky Ľudmily roku 1878 Božena Royová v liste z roku 1891 podrobne opisuje rodinu a svoju matku Annu Hurbanovú, ktorá vraj, po otcovej smrti často cestuje z Martina do Čáčova, Modry, Púchova… O vinici píše: „V Modre, kde bývajú veselé oberačky, je veľmi smutno. Nešťastná filoxéra vinič už druhý rok ničí. Švagor Minich, čo má peknú cirkevnú vinicu, čo ju on sám vysadil dobrými sortami, má už tretinu vypálenú…“

Pavel Roy v liste z roku 1896 švagrovi Vladimírovi Hurbanovi opísal seniorálny konvent v Trenčíne zasadzujúci sa za práva slovenských evanjelikov. Spomenul vtedy aj akúsi telesnú slabosť. Tá sa stupňovala natoľko, že v liste z roku 1901 jeho manželka Božena súrne písala: „Minulý týždeň mi viackrát kázal, aby som Vám správu podala o jeho stave so žiadosťou, aby ste nás, zvláštne však Jeho, zavreli do Vašich modlitieb, aby boj, ktorý podstupuje, bol ukrátený a on čím skorej vyslobodený z veľkého trápenia. Nemoc jeho sa začala ako obyčajne záduchom, no ale o takom stupni v akom sme ho neskúsili ešte. Dnes je už 10-ty deň, čo leží. Sila mu ubýva z hodiny na hodinu. Dnes ráno si dal prislúžiť Večeru Pánovu…”

To bol určite dôvod, prečo farár Pavel Roy predčasne odišiel do dôchodku. V Melčiciach sa liečil prechádzkami a starostlivosťou o deti: „Náš Vladko sa vžil do theológie. Len vždy musí byť v strehu, že ich vyšmacnú, – bo všade, i tam šovinizmus netrpí Slováka. A Váš Vladko, ako sa drží vo Viedni? Tam možno mu pokojnejšie študovať…” uvádza v liste z roku 1904. Vladimír Roy teológiu totiž študoval v Prešporku, čiže Bratislave.

Pavel Peter Roy posledné roky života trávil zvlášť nad knihami a zošitmi, keď spracúval slovenskú tlačovú produkciu.

Katarína Verešová