Ako je to v lokáli

Lokál na rozdiel od ostatných pádov je vždy spojený s predložkami; je to predložkový pád. Vyjadruje v protiklade ku genitívu limitné obmedzenie účasti deja na danom predmete, a to na ich prostý dotyk alebo úplnú blízkosť. Zo syntaktického hľadiska vyjadruje najmä okolnosť miesta, času, spôsobu, zreteľa, miery, účinku, príčiny, podmienky, prípustky. Môže byť aj predmetom. Z praktického hľadiska je odpoveďou na otázku (o) kom? alebo (o) čom?. V slovenčine sa používa po týchto predložkách: na [kde?], o [téma], po [časovo; pozdĺž; po kusoch; prostredníctvom], pri, v [kde?].

Okrem tohto pre nás tu budú zaujímavejšie návratné nedopatrenia, ktorých sa nevieme zbaviť, späté s našou nárečovou slovenčinou, keď pri skloňovaní slov, predovšetkým podstatných mien ženského rodu, koncovky nezodpovedajú pravidlám spisovnej slovenčiny, rovnako tak ako je to prípad aj s genitívom a datívom.

Tak podstatné mená ženského rodu v lokáli s predložkou „na“ a „pri“ majú znieť takto: na / pri lavičke, na / pri poličke, na / pri ruke, a nie v podobe genitívu, ako sme si my v našej slovenčine zvykli používať: na / pri lavičky, na / pri poličky, na / pri ruky. Keď sa zmieňujeme o niekom, o niečom, tu pri niektorých menách v nárečí chybu nerobíme, povieme to správne: o Anne, o Alexandre, o Jane, o Maríne, o Martine, o Ľudmile, o Kataríne, o Dárii, o Ľubici, o Márii, o Sani, o Zorici, o Zuzane, o mame, o nálade, o zábave, o symfónii, o štúdii… Škoda, že sme si túto prax neosvojili aj pri nasledujúcich menách, ale tu v lokáli bojujeme s koncovkami a používame nesprávne tvary: o Anky, o Marínky, o Marky, o Zdenky, o tety… kým v lokáli to má byť takto: o Anke, o Marínke, o Marke, o Zdenke, o tete…  Aj pri podstatných menách s predložkou „v“ narážame na chyby, lebo hovoríme takto: v banky, v chladničky, v mrazničky, v práčky, v ruky, v schránky, v tašky… a v lokáli to má znieť takto: v banke, v chladničke, v mrazničke, v práčke, v ruke, v schránke, v taške…

ah