Horúce leto veští plodnú jeseň

Súčasná slovenská vojvodinská literatúra bola po dlhšej prestávke predstavená v Belehrade. Bolo to horúceho 8. júlového dňa v Klube spisovateľov, keď bola prezentovaná s osobitným dôrazom na poéziu. Literárne stretnutie otvoril Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska, ktoré bolo organizátorom stretnutia. Andrić vyzdvihol, že slovenská literatúra nielen vojvodinská, ale aj zo Slovenska, nie je neznáma širšej verejnosti v Srbsku, ba naopak. Hostí pozdravil aj Miljurko Vukadinović, tajomník Združenia spisovateľov Srbska, ktorý si zaspomínal aj na niekdajšie stretnutia spisovateľov v Belehrade.

Vydavateľská činnosť Slovákov v Srbsku má organizovanú formu od roku 1920, keď bola v Báčskom Petrovci založená Slovenská vydavateľská spoločnosť a doteraz mala rôzne formálne transformácie, povedal Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci predstavujúc vydavateľskú činnosť vojvodinských Slovákov. Osobitne do popredia vysunul dve edície: edíciu Mosty, ktorej cieľom je približovanie srbskej literatúry slovenskej čitateľskej verejnosti nielen vo Vojvodine, ale aj na Slovensku, a edíciu Bratislava, ktorá je mladšia, a má priblížiť srbskej čitateľskej verejnosti slovenskú literatúru.

– Literatúra vojvodinských Slovákov má dvaapolstoročnú tradíciu a svoju kulmináciu dožila v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, aby sa začiatkom deväťdesiatych rokov vzrastajúci trend zastavil. Príčinu tomu medziiným treba hľadať v prírode malých enkláv, akou je slovenská vo Vojvodine, ktorá je odsúdená na postupné odumieranie, – poznamenal Adam Svetlík, literárnovedný kritik a šéfredaktor časopisu pre literatúru Nový život. – Na rozdiel od sedemdesiatych rokov, keď boli tvoriví spisovatelia troch generácií, na začiatku druhého desaťročia tohto storočia aktívni sú iba niekoľkí spisovatelia staršej a strednej generácie: Viera Benková, Michal Ďuga a Martin Prebudila. Avšak majúc na zreteli tvorivý potenciál a sporadické vydania, bodku ešte nepoložili Miroslav Demák, Zlatko Benka, Miroslav Dudok, Ladislav Čáni, Katarína Hricová, Ján Salčák, Miroslav Kaňa, Miroslav Šipický.

Vlastnými veršami v srbčine sa predstavili básnici troch generácií, ktorých tvorbu predstavil A. Svetlík. Víťazoslav Hronec mal svojráznu premiéru niekoľkých básní, Ladislav Čáni na ukážku prečítal básne v materinskom, a potom i v srbskom jazyku, kým si Martin Prebudila zaspomínal na prvú zverejnenú báseň v srbskom literárnom časopise z osemdesiatych rokov Pesničke novine, ktoré vychádzali v známej belehradskej bohémskej štvrti Skadarlija. Poetka Katarína Hricová prezentovala výber básní z troch básnických zbierok.

S konštatáciou, že podobné literárne stretnutie bolo pred pätnástimi rokmi, aj organizátori zo Združenia spisovateľov Srbska, aj hostia – slovenskí spisovatelia uzavreli, že toto bol prvý krok k lepšej spolupráci nielen medzi slovenskými spisovateľmi z Vojvodiny, ale aj zo Slovenska, ktorých účasť sa očakáva na medzinárodnom stretnutí spisovateľov už v septembri v Belehrade.

A. Simonovićová