Organické pestovanie zeleniny a ovocia sa vzmáha aj u nás. Záujem o tento druh výroby prejavujú aj mladí, začínajúci zeleninári, ktorí sa poľnohospodárstvom predtým nezaoberali. Príkladom toho je aj dvadsaťtriročný študent Mirko Vlček, ktorí sa spolu s kamarátmi z Pivnice tohto roku zapojil do certifikačného systému pre organických pestovateľov zeleniny a ovocia.
– Do organického zeleninárstva sme sa pustili pred asi pol rokom, a to zo záľuby, – hovorí iniciátor Mirko Vlček. – Ako výrobcovia zeleniny teraz sme v prechodnom období, keďže podľa zákona o organickej výrobe obdobie konverzie pôdy na pestovanie ekologických rastlín trvá dva roky.
Mirko Vlček, ktorý je na master štúdiách – smer agroekonómia, ekologickú pôdu rozlohy 3 330 štvorcových metrov obrába spolu so svojimi kamarátmi, teraz partnermi Tonim Paculom, Vladimírom Síčom a Danielom Vlčekom. To, čo zarobia, si rozdelia na rovnaké časti, lebo sa všetci štyria rovnako podieľajú na tomto poľnohospodárskom „projekte“. Už dopestovali alebo pestujú – dakedy síce za pomoci svojich rodičov – organickú reďkovku, maliny, paradajky, uhorky, papriku, orechy, fazuľu, hrach, cícer baraní, cviklu, cesnak, mrkvu, cibuľu, zemiaky, karfiol, kapustu, šalát. Aj predávajú – hlavne do Belehradu, Nového Sadu a do Báčskej Palanky.
– Generálny problém konvenčného poľnohospodárstva je ten, že odčerpáva humus, ale ho nevracia, nedodáva pôde. Za posledných tridsať rokov humus opadol z 5 – 6 percent na 2 – 3 percentá, čo je drastický pokles, – vysvetlil Mirko Vlček.
Základom organickej výroby je teda vracanie organických látok do pôdy, napríklad využívaním slamy pri organickom pestovaní paradajok. Slamu z organického ovsa používajú aj v Pivnici:
– Slama sa používa, aby uľahčila robotu – tam, kde položíme 8- – 10-centimetrovú vrstvu slamy, tráva nebude rásť a nebudeme musieť okopávať, – hovorí Vlček. – Zároveň chráni vlhkosť, kým treťou výhodou slamy je úloha organického hnojiva, keďže za rok prehnije a zmení sa na hnojivo, ktoré obohatí pôdu humusom.
V organickej záhrade u Vlčekovcov osobitnú pozornosť upúta kôpka zeme, na ktorej rastie paprika. Ide o tzv. vysokú záhradnú hriadku, ktorej používanie propaguje aj Dr. Branka Lazić, profesorka Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Tento systém je zvlášť vhodný na jar a v lete, keďže produkuje teplotu v dôsledku rozkladania organickej matérie umiestnenej vo vnútri „postele“. Vďaka tomu rastliny rýchlejšie dozrievajú.
Títo mladí, usilovní a inovatívni Pivničania majú celý systém organického pestovania rastlín – od priesady, kompostérov, systému kvapkovej závlahy, po zrelé plody a zabezpečenie ich predaja na trhu organických výrobkov. Organické výrobky z Pivnice si možno kúpiť na trhu či v obchode Môj sálaš v Novom Sade, alebo prostredníctvom internetu. I keď sú drahšie od tých „konvenčných“, oplatí sa zaplatiť za zdravie – odporúčajú najmladší registrovaní pestovatelia organickej zeleniny a ovocia v Srbsku.
V. Dorčová-Valtnerová