Včelárstvo ako rodinný biznis – prečo nie

Včelári žatvu už skončili, med z úľov povyberali, niektorí ho možno už aj predali, a teraz včely pomaly pripravujú na zimu. O tohtoročnej produkcii medu sme sa rozprávali s otcom a synom  Michalom a Miroslavom Hraškovcami z Hajdušice, ktorí toho času vo včelíne majú 180 včelích rodín.

– Agát na začiatku kvitnutia sľuboval hojnú úrodu, ale potom prišlo niekoľko daždivých dní, neskoršie aj veterné obdobie, a to všetko prekážalo včelám. Po agáte nastala takmer poldruhamesačná prestávka bez včelích pasienkov, pričom nemožno povedať, že vôbec nič nekvitlo, ale bolo toho málo. Zvlášť z toho dôvodu, že koncentrácia včelích rodín na pomerne malom priestore bola príliš veľká. Tieto okolnosti vplývali na rozvoj včelích rodín, ktoré sa v uvedenom období pripravujú na slnečnicovú pastvu, – vysvetlil starší a skúsenejší včelár Michal Hraško.

– My sme to obdobie využili na utváranie nových rodín, takže sme silné rodiny trochu oslabili, – nadviazal sa Miroslav. – Preto sme vyrobili zo 15 kg z jedného úľa, pokým iní vyrobili do 20 kg medu z úľa. Vcelku to nie je málo, ale nie ani mnoho. Vlastne je to celkom priemerná produkcia.

Naši spolubesedníci ďalej hovoria, že aj slnečnicová pastva sľubovala hojnú produkciu medu, keďže tohto roku slnečnica na rôznych miestach ako málokedy kvitla takmer pol druha mesiaca. Včelári sa však netešili bohatej produkcii, lebo im nekontrolované použitie pesticídov spôsobilo veľkú škodu.

– Osivo slnečnice je chránené prípravkom Gaučo, ktorý sa zo semiačka dostáva do koreňa, a potom aj do kvetu rastliny a negatívne vplýva na nervovú sústavu včiel, ktoré úplne stratia orientáciu, nevrátia sa do úľa a zhynú, – vysvetľuje Michal. – Týmto spôsobom časť včiel, ktoré v prísnej organizácii života v úli majú úlohu vyletovať a donášať nektár, zmizne, čo sa, pravdaže, odzrkadlí aj v množstve vyrobeného medu. Našťastie Gaučo sa od budúceho roku už viac nebude smieť používať, takže by škody tohto druhu už na rok nemali byť.

Za daných okolností sa nastoľuje aj otázka rentability tejto výroby. Miroslav Hraško tvrdí, že pri dobrej pastve pre včely z tejto výroby možno slušne zarobiť. Tým skôr, že med vo veľkoobchode v posledných rokoch dosiahol na naše pomery slušných 2 až 2,20 eura za kilogram.

– Je to reálna cena, hoci by mohla byť aj trochu vyššia vzhľadom na to, že v Nemecku, kam sa v poslednom čase vyvážajú veľké množstvá nášho medu, pod 8 eur med vo veľkoobchode nenájdete. K tomu ani jeden včelár kilogram svojho výrobku v maloobchode nepredá pod 15 až 20 eur. Dobre je, že sa trh medu u nás vykryštalizoval a funguje omnoho lepšie ako skôr, keď nás priekupníci vydierali a znižovali cenu. Teraz pôsobia niekoľkí výkupcovia, ktorí riadne kupujú med a značnú časť vyvážajú. Nás včelárov vlastne vývoz zachraňuje. V Srbsku je významná produkcia medu a bez vývozu by sme ho na našom obmedzenom trhu nemali komu predať.

Môže sa včelárstvo stať rodinným biznisom?

– Isteže môže, ibaže treba mať najmenej 200 včelích rodín. My k tomu spejeme práve kvôli Miroslavovi, ktorý sa rozhodol žiť na dedine, aby si takto aspoň čiastočne zabezpečil existenciu. Začiatočné vkladania sú však veľmi veľké. Prázdna „ládička“ stojí 40 až 50 eur a za včeliu rodinu treba vyčleniť ďalších 35 až 40 eur. Skúsení včelári si síce aj sami vedia dopestovať včeliu rodinu, čomu sme sa aj my už naučili, ale tohto roku sa nám nedarilo a museli sme kúpiť nové rodiny. Okrem toho aj bežné vklady sú dosť veľké. My však nekupujeme hotové rámiky, ale iba vypílené latky, a sami ich spájame do rámikov. Sami vyrábame aj vosk, lisujeme ho a kladieme na rámiky. Takto možno významne ušetriť a zväčšiť včelín, – povedal na záver Michal Hraško.

         V. Hudec