Čosi pomedzi

SEDEM DNÍ

Zahraničnopolitická aktivita Srbska a rozvoj dobrých regionálnych vzťahov tejto jesene zahrnul aj návštevu albánskeho premiéra Belehradu. Tak ako každá návšteva na najvyššej úrovni, aj táto bola dlhší čas vopred plánovaná a pripravovaná, zvlášť vo svetle skutočnosti, že ide o prvú návštevu tohto druhu po šesťdesiatich ôsmich rokoch. Naposledy sa srbsko-albánske rokovania viedli v júni 1946, keď Josip Broz Tito v Belehrade privítal Envera Hodžu.

V súčasnej zložitej chvíli dodatočne zaťaženej incidentom s dronom a vlajkou na futbalovom zápase, v dôsledku čoho návštevu albánskeho premiéra posunuli na 10. november, belehradské stretnutie dvoch premiérov má mimoriadny význam. „Táto návšteva znamená nový začiatok a v tom zmysle dúfam, že sa pragmatické vzťahy Srbska a Albánska sústredia na zveľadenie nielen našich vzájomných politických a ekonomických vzťahov, ale aj na zveľadenie vzťahov v celom regióne,“ vyhlásil premiér Vučić doložiac, že problémy nemožno riešiť inak ako rozhovorom.

Po rozhovoroch medzi štyrmi očami, ktoré „neboli ani trochu ľahké“, premiér Albánska Edi Rama v prejave pred novinármi a televíznymi kamerami vyzval Srbsko, aby uznalo nezvratnú skutočnosť, že Kosovo je samostatný štát, ktorého nezávislosť doteraz uznalo 108 krajín.

Reakcia premiéra Srbska Aleksandra Vučića bola nervózna a prudká. V odpovedi uviedol, že od hosťa neočakával provokáciu a zmienku o Kosove, tiež zdôraznil, že nikto nemôže ponižovať Srbsko, a pripomenul, že podľa Ústavy Kosovo je súčasťou Srbska.

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi padol berlínsky múr. Keďže to nebol obyčajný múr, ani jeho pád 9. novembra 1989 nebol obyčajný. Ozveny pádu sa ako požiar rozšírili po celej Európe a na dôvažok ovplyvnili všetky budúce politicko-ekonomické vzťahy v celosvetovom meradle.

Výročie pádu zlopovestnej stavby, ktorá od svojho vzniku roku 1961 delila mesto na dve časti a jeho občanov zaradila do dvoch znepriatelených táborov, si pripomenuli predovšetkým obyvatelia Nemecka, ale aj celej Európy. Koniec studenej vojny, ktorú berlínsky múr symbolizoval, otvoril novú kapitolu v rozvoji krajín bývalého východného bloku. Včítane bývalej Juhoslávie, ktorej rozpad poznačili roky ozbrojených zrážok. Novovzniknuté samostatné štáty sa ešte stále usilujú dobehnúť zmeškané a chytiť krok s novou európskou dobou.

Bez ohľadu na ekonomické problémy, s ktorými už dlhšie zápasí, Srbsko v poslednom období zaznamenalo pozoruhodný pokrok v rozvoji zahraničnopolitických vzťahov. Z krajiny, ktorá takmer nemala priateľov vo svete, sa postupne zmenilo na krajinu, s ktorou mnohí rátajú, zvlášť na regionálnom pláne, čiže v oblasti západného Balkánu.

K zmene prispela predovšetkým jasná európska orientácia krajiny, ktorá medzi svoje najdôležitejšie rozvojové ciele zaradila pripojenie k Európskej únii. V tomto kontexte treba pozorovať aj otvorenie bruselských rokovaní a dosiahnutie Bruselskej dohody o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny, napriek tomu, že o jej význame a následkoch dodnes počuť rozdielne mienky. Od tej, že sa nič nezmenilo, po tú, že sa zmenilo všetko.

Pokus o zblíženie dvoch krajín počas návštevy albánskeho premiéra Belehradu sa pre incident nevydaril. Netreba však zabúdať, že pád berlínskeho múru otvoril historické procesy, ktoré ojedinelé nefungovanie diplomacie nezastaví. Len predĺži.

Anna Lazarevićová