B. Petrovec: Cintorín – najbohatšia štvrť v osade

16.nov 2014

B. Petrovec: Cintorín – najbohatšia štvrť v osade

Hrobka Jána Čajaka je vždy príkladne upravená (foto: J. Čiep)

Hrobka Jána Čajaka je vždy príkladne upravená (foto: J. Čiep)

Posledný deň októbra a prvé dni novembra sú dni, keď aj petrovský cintorín proste „rozkvitne“. Petrovčania si vtedy – každý rok – uctievajú pamiatku na svojich zosnulých a na hrobky prinášajú množstvo živých kvetov.

Keď ide o samotný cintorín, pred týmto súčasným existovali aj viaceré iné lokality, kde pochovávali tunajších občanov, napríklad na pozemku Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom.

Pri kopaní základov domov aj na iných miestach nachádzali pozostatky ľudských kostí: v záhradách na Mikovom sálaši alebo na Ráckom kraji, kde sa traduje, že bol aj kostolík venovaný sv. Petrovi, podľa čoho údajne Petrovec dostal pomenovanie.

Súčasný petrovský cintorín spravuje a upravuje Verejný komunálny podnik Progres. Nie je kompaktný, ani umiestnený na jednej lokalite.

V Ulici Borisa Kidriča po pravej strane tiahne kúsok obrastený stromami a krovím, v ktorom badať aj náhrobné pomníky vypísané hebrejčinou. Je to už len pozostatok po tunajšom židovskom spoločenstve, ktoré v Petrovci v polovici minulého storočia vymizlo.

Po pravej strane tej istej ulice sú tzv. Partizánske hroby. Tu sú pochovávaní Petrovčania predovšetkým počas druhej svetovej vojny, čiastočne aj pred ňou, ale aj v rokoch neskorších. V tejto časti vyniká spoločná hrobka prvobojovníkov, do ktorej odstupom času premiestnili obesených chlapcov, martýrov, z roku 1941.

Je tu aj viac hrobiek významných petrovských učiteľov a spoločenských pracovníkov, medzi nimi učiteľa, redaktora a priekopníka hospodárstva v Petrovci Samuela Šišku, otca chýrečného chirurga Karola Šišku. Jeho hrob sme po väčšej námahe a po odstránení polámaného krovia vedľa plota predsa len našli. Po Šiškovcoch, ako i po mnohých iných rodinách v Petrovci, zostala už len spomienka; ani ich hrobky nemá kto upravovať a ochraňovať.

Známa je aj povesť o hrobke významného profesora Michala Godru, ktorá je dnes už celkom zničená v niektorej zo záhrad v Ulici jarmočnej a zmizol aj náhrobný pomník. Zostala len fotografia z roku 1928, keď si pamiatku na neho uctili úpravou jeho hrobky.

Zosnulých v Petrovci už takmer 20 rokov pochovávajú z Domu smútku. Odvtedy na cintoríne pribudlo zo 3 000 hrobov a pribudla i nová parcela na pochovávanie.

Iba krovie a mach na hrobke Samuela Šišku (foto: J. Čiep)

Iba krovie a mach na hrobke Samuela Šišku (foto: J. Čiep)

Keďže sa nikdy neurobil súpis náhrobných kameňov, ani hrobových miest, ako je praxou v okolitých krajinách, ťažko je zistiť, kto všetko je pochovaný na petrovskom cintoríne. Mnohé staršie kríže boli drevené, takže už spráchniveli, alebo nadpisy na nich nie sú čitateľné. Podobne je to aj s množstvom jednoduchých kamenných krížov.

Zaujímavosťou je, že na petrovskom cintoríne je veľmi málo rodinných krýpt. Inak cintorín je príliš veľký a má niekoľko častí. Po ľavej strane za Domom smútku sú staré hroby, mnohé sú už bez krížov. V pokračovaní, smerom k Lesíku, sú novšie hroby, ktoré končia až vedľa krížnej poľnej cesty. Parcely sú už vyplnené, a preto hneď oproti kaplnke, po pravej strane vstupného chodníka, otvorili novú parcelu.

Niektoré hrobky významných osobností sú umiestnené povedľa hlavných chodníkov. Prevažne sú tu pochovaní farári, učitelia, bohatší obchodníci, remeselníci i sedliaci. Pri obchádzke sme si všimli, že aj doska maliarky Zuzky Medveďovej je už takmer nečitateľná a treba ju opraviť.

Hoci bolo plánované, že na novej parcele budú len kamene v tvare vankúšov a hrobky budú unifikované, po desaťročí aj na tejto, najnovšej, časti cintorína vidno, že chúťky pozostalých sú celkom rozličné a každý si hrobové miesto zastaval podľa vlastnej vôle, ale aj finančných možností. Nebožtíkom sa tak v čiernej zemi neraz dostáva prepych, aký nemali ani za života.

Už len letmý pohľad na petrovský cintorín nás ubezpečí, že na tomto mieste sú pochované aj mnohé milióny eur – v tvare celých kamenných hrobiek alebo náhrobných kameňov. Ani tie však nestoja všetky rovno, lebo pozemok, na ktorom je cintorín, kedysi bol močaristý, je tu často odmäk, takže mnohé pomníky, ba aj celé hrobky, sa vykrivili už po niekoľkých rokoch.

Jaroslav Čiep

 

 

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs