VÝSLEDKY VÝSKUMU PRÁCE NRNM
V týždni, keď sa nové zloženia väčšiny národnostných rád národnostných menšín už formovali, ale sa mali udiať konštitučné zasadnutia, pokrajinská ombudsmanka Anikó Muškinja Heinrichová a jej zástupkyňa Eva Vukašinovićová predstavili výsledky prieskumu Štyri roky národnostných rád národnostných menšín.
V priebehu júna a júla t. r. pokrajinský ombudsman skúmal nakoľko sa Zákon o národnostných radách národnostných menšín aj uplatňuje v praxi. Rovnaký dotazník zaslali na adresy 19 národnostných rád, ktoré sú konštituované po voľbách v roku 2010, a vo výskume sa zúčastnilo 15: albánska, bulharská, bunjevská, grécka, česká, ukrajinská, vlašská, egyptská, chorvátska, maďarská, macedónska, nemecká, rumunská, rusínska a slovenská.
Ako pokrajinská ombudsmanka povedala cieľom tohto výskumu bolo definovať problémy v uplatňovaní zákona počas jedného mandátu národnostných rád. Okrem toho, výskumom sa mala zistiť myšlienka národnostných rád o tom, v ktorom smere by sa mali vykonať zmeny a doplnky zákona, keď ide o ich kompetencie, keďže v januári t. r. rozhodnutím Ústavného súdu niektoré časti zákona týkajúce sa kompetencií národnostných rád, boli vyhlásené za neústavné.
Zástupkyňa pokrajinskej ombudsmanky Eva Vukašinovićová poznamenala, že na základe výsledkov národnostné rady boli najaktívnejšie v oblasti vzdelávania a kultúry, pokým boli najpasívnejšie v oblasti informovania. „Niektoré národnostné rady nemohli v úplnosti vykonávať značný počet kompetencií aj z toho dôvodu, lebo nie je organizované vyučovanie v danom jazyku, jazyk toho národnostného spoločenstva nie je v úradnom používaní alebo nejestvujú médiá, ktoré informujú v tom jazyku. Vzhľadom na túto situáciu je jasné, že zákonom prepísané kompetencie nemôžu všetky národnostné rady uplatňovať v rovnakej miere,“ hovorí Vukašinovićová.
Na základe výsledkov pokrajinský ombudsman uzavrel, že niektoré národnostné rady, aj keď predstavujú početnejšie národnostné spoločenstvo, využívali kompetencie v menšej miere, než sa to od nich očakávalo, na rozdiel od národnostných rád, ktoré boli aktívnejšie aj napriek tomu, že predstavujú menej početnú národnosť. Pripomína, že je nevyhnutné doplnenie Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ktoré by bližšie určilo podmienky a kritériá pre vyhlásenie výchovno-vzdelávacích ustanovizní a ustanovizní kultúry, ako ustanovizne osobitného významu pre danú menšinu, nevyhnutné je, aby štát v nadchádzajúcom období vykonal opatrenia, ktoré znížia politický vplyv na prácu rád a okrem iného aj zodpovedné štátne orgány by mali umožniť, aby informovanie príslušníkov národnostných menšín bolo nezávislé, objektívne a pozbavené všetkých vplyvov na redakčnú politiku.
Jasmina Pániková