Okno do nových okien

Ďalší, v poradí štvrtý šperk pribudol na sklonku februára do edície Ramsarské lokality Vojvodiny. Ako aj tie tri predošlé: Obedská bara, Slané Kopovo a Cárska bara, i ten najnovší s názvom Labudovo okno vznikol v prvom rade vďaka úpornosti, verve a nesmiernemu individuálnemu a kolektívnemu úsiliu aspoň pätnástich autorov zo známeho štvorlístka – Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, Prírodovedno-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade a Verejného podniku Vojvodinašume. S nimi, celkom logicky, opodstatnene a vítané, vzhľadom na to, kde lokalita je, pri poslednom projekte spolupracovala i Obec Bela Crkva. Šéfredaktorom monografie, ktorá svetlo sveta uzrela v náklade sedemsto výtlačkov, je Dr. Slobodan Puzović, redaktormi Mr. Nikola Stojnić a Mr. Olivia Đurekovićová-Tešićová, kým sú redaktormi fotografie Géza Farkas a Dr. Lazar Lazić.

Publikácia je azda najkrajším darom a prínosom k tohtoročnému 2. februáru – Svetovému dňu mokradí. Tieto už roky patria k najohrozenejším typom ekosystémov, predstavujúcim významné biotopy s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených spoločenstiev, rastlinných a živočíšnych druhov. A Ramsarské lokality, ku ktorým patrí i Labudovo okno, sú mokrade medzinárodného významu, ktorých ochrana si vyžaduje zvýšenú pozornosť, najmä z hľadiska vodného vtáctva. V duchu snáh o adekvátny opis rozmanitosti rastlinného a živočíšneho sveta členený je aj obsah knihy. Okrem zemepisných charakteristík lokality umiestnenej na juhovýchode Banátu, kde sa široký Dunaj a močiare pri ňom dotýkajú Deliblatskej piesočiny, sú v nej i kapitoly o flóre a faune, vzťahu pásma a človeka, jej ohrozenosti a ochrane… Pohľad dozadu vysvetľuje, že stavaním hydroelektrárne Đerdap bol významne spomalený Dunaj, zmenšili sa oscilácie vody, stúpla hladina rieky. To na Ramsarskej lokalite umožnilo opätovný dotyk vody a piesku, tým aj vznik jedinečného ekologického rámca na existenciu mimoriadne bohatého živého sveta. Zhodou rôznych okolností, spolupôsobením prírody a človeka, pásmo Labudovo okno sa stalo jednou z najdôležitejších európskych migračných staníc alebo zimných stanovíšť vtáctva.

Prečo ale názov Labudovo okno, keď je v tejto oblasti labutí menej než inde vo Vojvodine a ani tzv. okná – zrkadlá statickej vody, okolo ktorých nie je vegetácia – nie sú tam dominujúcim druhom stanovíšť? Ide vlastne o pomenovanie jednej menšej lokality, ktorú pôvodne lokálne obyvateľstvo pomenovalo Labudovo oko, aby sa neskôr z oka stalo okno. A aby potom a podľa toho pomenovali celé pásmo mimoriadne rozvetvených stanovíšť na stretoch Dunaja a Deliblatskej piesočiny.

Labudovo okno so svojím nesmierne bohatým rastlinným a živočíšnym svetom nielenže potvrdzuje a umocňuje význam Dunaja ako prírodnej chrbtice Európy, ale nám zároveň pripomína, že príroda zostane krásnou len potiaľ, kým si ju adekvátne chránime. Najnovšou monografiou, ktorá vznikla na jej počesť, je zdolaná polovica cesty zmapovania ôsmich ramsarských lokalít, koľko ich vo Vojvodine je. Nebolo to jednoduché, no zostáva dúfať, že autorom tvorivý dych vystačí aj do rokov ďalších. Čo znamená, že sa im už teraz treba vážne chytať do roboty, začať naplno angažovať na vzniku publikácie piatej.

                                                                                                                                                         Oto Filip