Ako Marka a Milka hľadali Mikuláša

− Markáááá! − zakričala Milka vo dverciach kamarátkinho domu. − Si doma?

− Nó! Doma.

− Vieš ty čo je zajtra? Šiesty december! A vieš, že má prísť Mikuláš? − Aj ďalej v jednom kuse kričala Milka.

− Nó! Viem. Ale poď dnu, vonku je zima.

**Tamara Švihranová, tretiačka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku**

Dievčatá pokračovali v rozhovore o Mikulášovi. Mudrovali kedy a ako on to vchádza do domu, aby ho nikto nevidel, prečo práve v noci a či sladkosti prináša každému dieťaťu a hlavne či je taký, ako ho opisujú dospelí.

− Pôjdeme mu v ústrety – povedali si pošepky, aby nikto nepočul − a dočkáme ho pred dedinou. Tak uvidíme ako vyzerá a dostaneme darčeky prvé zo všetkých detí v dedine.

Popoludní ku posteliam nachystali čisté čižmičky, papuče a ponožky, tak ako to robili aj vlani. Potom si obliekli hrubé kabáty, čiapky, šály, rukavice, čižmy a rodičom povedali, že sa idú na ulicu hrať.

A vykročili. Ulica veľmi dlhá, sneh vŕzga pod nohami. Keď prišli na koniec dediny začalo sa stmievať. Zastali. Obzreli sa za seba – už nevideli svoje domy.

− Ideme ďalej, či nie? – pýta sa Marka

− Ideme – vraví Milka – on musí prísť tadiaľto! Len touto cestou môže prísť z Petrovca do Kulpína!

O chvíľu boli na drevenom moste nad kanálom. Už si od zimy necítili ruky a nohy. Tma. Nikde živej duše a ony, ako dve malé bodky, len kráčali! Samé ešte nikdy neboli za dedinou a nie to ešte potme. Začali sa báť.

Odrazu zbadali ako sa k nim blíži akási čierna postava. Mala veľkú tašku a batoh prehodený cez plece. Obe zastali a ani nedýchali.

− To musí byť on! – pošepli si.

**Vaňa Megová, tretiačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku**

Nohy sa im triasli viac od strachu ako od zimy. Pritúlili sa jedna k druhej a čakali. Postava už prišla celkom blízko. Zastala pri nich a potom ich oslovila:

− Deti, a čo vy tu robíte potme v takejto zime?

Nebol to Mikuláš, ale ich suseda, ktorá sa z Petrovca pešo vracala z nákupov.

− My čakáme Mikuláša! – nesmelo povedala Marka.

− Chceme prvé dostať darčeky! A chceme vidieť ako vyzerá. – osmelila sa aj Milka.

Suseda začala jajkať, potom sa zamyslela a po chvíli povedala:

− Nóóó… Ja som už jedného človeka v kabanici s veľkou kapsou stretla. Hádam to bol Mikuláš. Ale… išiel najprv do ulíc z druhej strany dediny. Poďte vy deti rýchlo domov, lebo ak vás nenájde v posteli, môže sa stať, že vám nič nedá. A rodičia sa už iste trápia kde ste. Veď je už noc!

A bolo po ich smelosti. Sklamané, chytili susedku za sukňu a s plačom išli za ňou. Báli sa tmy, celé premrzli, ale najväčšou tragédiou bolo, že nestretli Mikuláša.

Suseda ich odviedla domov a utrápeným rodičom rozpovedala kde ich stretla. Rodičia sa najprv hnevali. Po chvíli sa však upokojili, lebo sa im predsa nič nestalo.

Unavené dievčatá okamžite tuho zaspali.

A snívali: Mikuláš sa s úsmevom skláňa nad nimi a nežne ich hladká po plavých vláskoch.

Ráno, len čo otvorili oči, hneď kukli pod posteľ. V čižmičkách − jablko a pomaranč, v ponožkách – žuvačky, cukríky, oriešky a v papučiach − čokoláda!

Marka rýchlo bežala k Milke a z dverí výskala:

− Videla som Mikuláša! Mal veľký klobúk, dlhé biele vlasy a bradu − a usmieval sa!

Milka na to:

− Aj u mňa bol! Tiež som ho videla! Istý taký! A pohladil mi vlasy! Pozri čo všetko mi priniesol! − významne ukázala Marke dobroty.

Milkina mamička počula ich rozhovor a povedala:

− Mikuláš od nepamäti, každého šiesteho decembra, nesie deťom dobroty. Všetci rodičia nemajú peniaze na kupovanie sladkostí kedy sa im zachce. A tak sa rozhodol, že aspoň jeden deň v roku urobí radosť všetkým deťom. Ale – dodala − povráva sa, že neposlušným deťom donáša korbáč a cibuľu.

Mária Filipová

Mária Filipová, tajomníčka redakcie Hlas ľudu, sa roky venúva písaniu pre deti. V roku 2009 získala tretiu cenu za prózu časopisu Zornička.

Milé deti, k tejto poviedke Marka napísala aj toto:

Tento príbeh je pravdivý a udial sa v dávnom roku 1962 v Kulpíne. Vtedy Marka a Milka mali šesť rokov. Mikuláš aj dnes chodí po svete, prináša deťom sladkosti a dobroty a to oveľa krajšie − nájde sa aj vytúžená hračka. Preto, detičky, poslúchajte svojich rodičov, usilovne sa učte a on na vás určite nezabudne.