Viete, že Vianoce začínajú v septembri? V združení MY v Petrovci určite!

Už sú tu dlho očakávané Vianoce. Vedeli ste o tom, že v niektorých častiach našej planéty sa začínajú už v septembri? Do Združenia rodičov detí s osobitnými potrebami v Báčskom Petrovci vianočné chvíle prichádzajú už v jeseň.

Šušky nazbierané v jeseň poslúžia ako vianočná ozdoba (Foto: V. Dorčová-Valtnerová)

– U nás Vianoce začínajú v septembri, keď sa na začiatku pracovného roka zídeme. Vtedy si totiž do prírody chodíme zbierať materiál pre ručné práce, pri ktorých vytvárame vianočné a novoročné aranžmány. To je zber šušiek, gaštanov, žaludí, lieskovcov, orieškov, halúzok, krásnych listov, čiže všetkých prírodných materiálov, ktoré sa nám hodia na vyrábanie aranžmánov, – hovorí Daniela Legíňová Sabová, sociálna pracovníčka zo združenia MY. – To sú pre nás príjemné chvíle, lebo tam sa môžeme zúčastniť všetci, bezohľadu na to, akú kto má diagnózu.

Nazbierané materiály potom uskladňujú, triedia do krabíc, sušia. Zároveň sa priprávajú na ďalšiu fázu v príprave vianočných aranžmánov – na výrobu sviečok, ktoré sú symbolom združenia MY.

Sviečky ako symbol združenia MY

Daniela Legíňová Sabová v kráľovstve sviečok združenia MY (Foto: V. Dorčová-Valtnerová)

Členovia združenia MY majú šikovné ruky, ktoré dokážu vyrobiť aj sviečky. Ikeď samotný proces výroby sviečok môže byť niekedy nebezpečný, ony dokázali, že ak existuje vôľa a trpezlivosť, všetko sa dá zvládnuť bez toho, aby prišlo k nebezpečným situáciam.

Naši priatelia sa nie náhodou naučili vyrábať sviečky. Ide totiž o to, že sviečky sú symbolom či znakom ich združenia.

– Sviečky sú aj znakom nášho združenia, lebo sviečka je vlastne svetielko nádeje, ku ktorému my ideme, – približuje nám symboliku sviečok Legíňová Sabová.

– Výroba sviečok je pomalý proces, keďže ich vyrábame ručne, nepoužívame žiadne prístroje. Aj pri výrobe sviečok sa zúčastňujú všetci – už či štiepajú vosk, natierajú modličky alebo farbia vosk. Samozrejme, všetko to naši členovia robia s asistenciou vychovávateliek, keďže sa robí s horúcim voskom a môže to byť nebezpečné pre nich. Keď sú sviečky vyrobné, pristupujeme k výrobe košíčkov, vencov, ktoré vyrábame z polystyrénu, obliekame ich do látky, natierame sadrou…

Odstrihnúť jednu perličku niekomu neznamená nič, ale nám trafiť odstrihnúť jednu perličku znamená skutočne veľa. Znamená to vytrvalosť, trpezlivosť, námahu, a keď sa plná misočka perličiek nastrihá, je to veľký úspech!

– Keď je všetko pripravené, v posledný mesiac, teda v decembri pristupujeme k výrobe samotných aranžmánov. Aj pri výrobe vencov účinkujú všetci, bezohľadu na to, akú majú diagnózu. Ak je niekto slepý, perličky, jednu po jednu, môže strihať, tí, ktorí majú väčšie motorické schopnosti môžu aj lepiť na veniec, strihať haluzky jedličky… Každému niečo nájdeme, aby účinkoval vo výrobe, aby mohol byť hrdý a povedať: Áno, aj ja som robil veniec. Veľa to pre nich znamená, lebo pocit užitočnosti a hrdosti je veľmi pre nich dôležitý, – hovorí naša spolubesedníčka a dodáva:

Vianočný pozdrav z výroby vianočných aranžmánov (Foto: FB stránka Združenia MY)

– To im pomáha, aby sa cítili rovnocennými s inými jednotlivcami v našej spoločnosti. Ony nepoznajú hodnotu peňazí, ale vedia, že si to poctivou prácou zarobili, vedia, že to dokázali, vedia, že vo svojom cieli vytrvali a odmena za to je veľmi veľká a je to vlastne motivácia, aby sme vytrvali aj ďalej. Lebo odstrihnúť jednu perličku niekomu neznamená nič, ale nám trafiť odstrihnúť jednu perličku znamená skutočne veľa. Znamená to vytrvalosť, trpezlivosť, námahu, a keď sa plná misočka perličiek nastrihá, je to veľký úspech!

Úspešná prezenatácia združenia MY na Vianočných trhoch v Petrovci (Foto: FB stránka Združenia MY)

– Sviečky robíme asi desať rokov dozadu. Dlho nám trvalo, kým se sa zošľachtili robiť ich. Začalo to od obyčajných lievaných sviečok a keď sme si potykali s voskom potom sme už zmodernizovali naše sviečky. Máme obyčajné sviečky, okrasné, vykresľované, vyrezávané, narodeninové, plné so suchými kvetinkami a podobnými materiálmi, aj decoupage robíme na sviečky. Sviečky darúvame našim sponzorom, na rôznych podujatiach ako odmeny, robíme ich aj pre miestne spoločenstvo…

– Čiže Vianoce u nás trvajú od septembra, veľmi sa im tešíme. Tohto roku sa nám podarilo urobiť veľa aranžmánov a predstaviť sa s nimi na krásnych Vianočných trhoch v Petrovci.

Vianočná eufória v združení MY

– Samozrejme, že aj u nás je eufória tesne pred Vianocami, lebo u nás sa v tom období veľa toho krásneho deje.  Prichádza k nám Mikuláš, Lucka, dedko Mráz. Učíme sa, že Vianoce nie sú iba o tom, že máme len prijímať  dary, ale snažíme sa im preniesť ozajstný duch Vianoc, že treba myslieť na druhých a treba pripraviť niečo, čo môžeme iným darovať.

Celodenný pobyt Ostrov šťastia

Celodenný pobyt Ostrov šťastia existuje už 14 rokov. Pracujú každý pracovný deň od ôsmej do druhej popoludní. Od založenia bolo v ňom okolo 30 členov.

– Pochopiteľne, u nás nie je určená veková hranica. Boli u nás deti vo veku troch rokov, ale aj dospelí vo veku 45 rokov. Najmladšie deti u nás prechádzajú procesom základnej socializácie mimo domu, bez rodičov alebo starateľov s prispôbovaním podobným prispôsobovaniu, čiže adaptácii v škôlke. Keď zdolajú tento proces, majú podmienku a možnosť ísť do škôlky alebo školy, – hovorí Legíňová Sabová. – Môžem povedať, že sme v tomto úspešní, lebo sa nám podarilo pripraviť deti na odchod do materskej alebo základnej školy.

U nás sú tie deti, ktorým nebolo Bohom dané, aby vedeli čítať, písať, aby mohli chodiť do školy…

Duško Zabunov z Kulpína je dlhoročným klientom (Foto: V. Dorčová-Valtnerová)

– Starší klienti sú u nás každý deň a to už 14 rokov. Naša priestorová kapacita je pre desiatich. Môžeme prijať iba desať osôb, pretože potreby našich členov sa rozlišujú  od potrieb zdravej populácie. Každý z nich musí mať svoj kútik, musí mať určitý priestor, ktorý vyžaduje jeho zdravotné postihnutie. Je mi ľúto, že sme priestorom obmedzený, lebo je potreba po zvýšení počtu klientov…

Daniela Legíňová Sabová hovorí, že sa v združení MY nepraktizuje model milosrdenstva. – My neľutujeme, ale sa zo všetkých síl snažíme “prinútiť” ich na to, aby robili to, v čom môžu využiť svoje nepoškodené kvality, – vysvetľuje naša spolubesedníčka.

– Ak sa niekto môže sám obuť, tak sa musí sám obuť a nech to potrvá aj dve hodiny. Ale on to dokáže! Snažíme sa v rámci ich možností pripraviť ich na samoobsluhu a aké-také samostatné fungovanie v živote.

Klienti združenia MY sú so stredne ťažkým a ťažkým zdravotným postihnutím. Každému z nich sa venujú individuálne v spolupráci so všetkými relevantnými činiteľmi zo vzdelávaco-výchovnej oblasti.

– U nás sú tie deti, ktorým nebolo Bohom dané, aby vedeli čítať, písať, aby mohli chodiť do školy…