Sloboda tlače cez narodeninové okuliare

„Po prečítaní daj ďalej!!!“ písalo sa v prvom čísle Hlasu ľudu, ktoré na dvoch stranách vyšlo 19. októbra 1944. Tieto čitateľské maniere sa zachovali dodnes, lebo naše noviny sa skutočne podávajú z ruky do ruky. Čítajú sa v kruhu rodiny, analyzujú sa fotografie, zachytáva sa spisovná slovenčina.

Prvá redakcia pod vedením Ivana Majeru v hlasľudovskom novorodeniatku písala, samozrejme, v oslavnom pátose, o tom, že „okovy padli. Drapérie hrozných tmín sa roztrhali a zasvietilo nám vznešené svetlo SLOBODY“. Vtedy glorifikujúc oslobodenie Petrovca spod okupačného jarma, hoci vojna vôkol ešte frčala, včera, dnes a zajtra bojujúc za slobodu – tlače, prejavu, vierovyznania a i. (lebo tú sme si nikdy absolútne nevybojovali), Hlas ľudu zostáva spojivom medzi ľuďmi.

Veď 72 rokov prináša informácie, riporty, analýzy, zachováva tradíciu vo všetkých oblastiach, sleduje moderné trendy v médiách, rozvíja sa. Možno povedať, že si naše noviny držia (alebo nanovo osvojujú?) miesto v rade periodík, ktoré ponúkajú svoje printové a virtuálne strany na konfrontáciu rozličných stanovísk a názorov. Zároveň Hlas ľudu je aj strážcom demokracie, základnej kultúry a bontónu. To však obyčajný čitateľ neraz nevie a nevidí, lebo boj sa odohráva v redakcii, a nie v novinách.

Hlasľudovské oslavy a sloboda tlače

V deň hlasľudovských osláv zvykneme sumovať uplynulé ročné obdobie za nami. V našom prípade ide o obdobie, ktoré sčasti poznačili nátlaky rôznych politických či iných záujmových skupín, ale v médiách je to ako dobrý deň. V deň sviatočný treba však hovoriť o pozitívnych veciach. Tých sa veru udialo hodne v našej redakcii. Od každodennej práce na profesionalizácii novinárskej činnosti, prihliadania na dodržiavanie novinárskeho etického kódexu a sledovania tém, ktoré sú v centre verejného záujmu, po sústavnú realizáciu digitálnej transformácie, ktorá je jav nevyhnutný. V tom zmysle možno kvitovať, že naše novinárske obsahy sledujú verejný záujem, zvlášť slovenského menšinového spoločenstva. Digitálne vydanie zaznamenáva neustály rast návštevnosti.

Hradom nedobytným, podobne ako v iných médiách, zostáva sloboda tlače, ktorá predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie. Čo však môžu novinári urobiť s touto informáciou, keď každodenná prax skôr svedčí o neslobode? Kričí o tom situácia v srbskom novinárstve (spomeňme si len na Utisak nedelje, situáciu v RTV alebo Magyar Szó, osud srbských karikaturistov…), k nemu sa čoraz častejšie pridávajú novinárske pomery v regióne. Sloboda tlače a sloboda prejavu sa neprávom často stotožňujú. Pod slobodou tlače chápe nezávislosť inštitúcie od vládnej kontroly, kým sloboda prejavu predstavuje slobodu písania a hovorenia fyzických osôb. Akokoľvek, obe sú súčasťou základných ľudských práv a sú teda podmienkou normálneho fungovania demokratickej spoločnosti. Skutočnosť však dennodenne potvrdzuje, že demokracia je krehký kvietok, ktorý silné nohy mocnárov môžu v každej chvíli zničiť.

A tie veru šliapu po demokracii, len tak sa práši za nimi. To neznamená, že sa novinári boja vzdali! 

Vladimíra Dorčová-Valtnerová