Informovanie v jazykoch národnostných – na vedľajšej koľaji

V Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny dnes prebiehala konferencia pod názvom Informovanie v jazykoch národnostných menšín – na vedľajšej koľaji, v rámci oslavovania 28. narodenín tohto spolku. Túto konferenciu organizovali za pomoci organizácie Civil Rights Defenders.

Problémy menšinových médií

V prvom paneli sa hovorilo o kľúčových problémoch a o možných riešeniach v informovaní v jazykoch národnostných menšín. Hovorili: János Töke, hlavný a zodpovedný redaktor novín Családi Kör, Ahmedin Škrijelj, poradca predsedu Bosnianskej národnostnej rady, Boris Varga, novinár, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, novinárka a panel moderoval Csaba Pressburger. Problémy menšinových médií sú podobné, ako aj vo všetkých médiach v našom štáte – nedostatok peňazí, malé platy, stále nátlaky zo strán politických, ako aj ekonomických aktérov, cenzúra a autocenzúra. Čo sa týka menšinových médií, tu je aj jazyková bariéra, ako aj emigrácia mladých, povedal moderátor na začiatku tohto panelu.

Bývalá šéfredaktorka týždenníka Hlas ľudu, teraz samostatná freelance novinárka Vladimíra Dorčová-Valtnerová hovorila o možných riešeniach vzťahu medzi médiami, ktorých sú zakladateľmi Národnostné rady národnostných menšín a ich zakladateľov. Ako konkrétny príklad uviedla politické nátlaky na redakčnú politiku, s ktorými sa stretala počas svojho mandátu. „Výsledky týchto nátlakov vidno v tom, že sa v predchádzajúcich dvoch súbehov na šéfredaktora v Hlase ľudu, dvakrát nikto uchádzal. Kladie sa otázka, koľko je zaujímavé byť šéfredaktor v menšinovom médiu, ktorého je zakladateľka Národnostná rada, keď vidíme aká je šialená situácia v našej politike a v celej našej spoločnosti,“ povedala Dorčová-Valtnerová.

Vyjadrila aj obavy, že sa v celkovej spoločnosti a zvlášť v spoločnosti Slovákov málo hovorí o tomto probléme. „Je to silný signál aká je situácia v spoločnosti Slovákov a aká je situácia v Srbsku, keď noviny, ktoré majú 74 roky, už druhý krát majú úradujúceho šéfredaktora,“ povedala Vladimíra. Ako možné riešenie uviedla vypracovanie dokumentu alebo plánu integrity, čiže smernice, ktoré by usporiadali vzťahy medzi médiami a ich zakladateľmi, čiže Národnostnými radami.

V druhom paneli sa hovorilo o právnom rámci informovania v jazykoch národnostných menšín.