VNÚTROMISIJNÉ SLUŽBY BOŽIE V HAJDUŠICI: V znamení dvoch jubileí

Vnútro misijné služba banátskeho seniorátu SEAVC, ktoré sa konali v Hajdušici v nedeľu 1. septembra boli v znamení dvoch významných jubileí tejto banátskej dedinky – 210. výročia založenia dediny a príchodu Slovákov, ako aj desiatého výročia posvätenia nového kostola.

Hajdušičania sa pri tejto príležitosti tešili aj hosťom, predstaviteľom  cirkevných zborov z Jánošíka, Vojlovice, Kovačice, Padiny, Aradáča Bieleho Blata a Kulpína v čele so svojimi kňazmi Slađanom Danielom Srdićom, Branislavom Kulíkom, Pavlom Sklenárom, seniorom banátskeho seniorátu, Martinom Bajzom, Jánom Cickom, Vladimírom Lovásom a Jaroslavom Javorníkom. Svojou prítomnosťou veriacih poctili aj predstavitelia lokálnej a miestnej samosprávy a základnej školy.

Prítomných veriacich a hostí najprv pozdravil hostiteľ Slađan Daniel Srdić, administrátor hajdušického cirkevného zboru, a z kazateľne nového kostola sa prihovoril farár kulpínsky Jaroslav Javorník, bývalý kňaz hadušický, ktorému patria veľké zásluhy, že sa tomuto malému zboru podarilo vystavať nový kostol.

-Obyčajou je pri spomienkách na pamiatku posvetenia každého chrámu spomínať slávnych pretkov, ktorí obetovali svoje životy, čas, peniaze aby vystavali chrám. Dnes však vy Hajdušičania do toho šablonu nezapadáte preto že dnes máme tuná živú generáciu, ktorá tento chrám vystavala. Dnes je 10 rokov od posviecka ale aj 15 rokov od začiatku výstavby tohto diela. Za posledných 20 rokov sme mali v  našej cirkvy mnohé pristavby, dostavby vystavané. Každý sa snaží niečo vo svojom zbore vybudovať, ale to čo ste vy Hajdušičania ako malý cirkevný zbor dokázali za posledných sto rokov nedokázal žiadny. Posledný tuším bol vystavaný veľký chrám vo Vojlovici. A to predovšetkým vďaka tomu, že Hajdušičania vždy boli zvláštni národ, zvláštna dedina. Dlhoročný kňaz Emil Kolenéni strávil tu 40 rokov ako kňaz a najlepšie poznal Hajdušičanov a on povedal, že Hajdušičania, to sú akoby ľudia z ocele,  – povedal okrem iného farár Javorník a zaspomínal si aj na niektoré momenty, ktoré predchádzali výstavbe.

Podnetnými slovami sa prihovoril aj vznešený pán senior banátsky Pavel Sklenár a slávnostné chvíle obohatili aj spevom dva cirkevné spevokoly, najprv hajdušickí a potom aj spevokol Elpis z Bieleho Blata. Liturgovali všetci prítomní kňazi a spev na službách na organe sprevádzal kántor, známy organár Janko Siroma, ktorý pre túto príležitosť aj opravil chrámový organ v Hajdušici.

Inak hajdušický kostol je identický starému, iba že je dimenziami trochu väčší. Výstavba trvala 5 rokov.  Posvetený je pred desiatimi rokmi, čiže na 200 ročnicu založenia dediny a príchodu Slovákov. Prostriedky na

výstavbu poskytli Svetový luteránsky zväz, ale aj lokálna samospráva, AP Vojvodina a Republika Srbsko, ako aj Slovenská Republika. Vlastnou prácou však prispeli aj mnohí občania a tak ušetrili významné prostriedky. O výstavbe nového a o rozoberaní, čiže

rozlúčke so starým kostolom jestvuje bohatá foto dokumentácia.

Cirkevný zbor pre túto príležitosť pripravil zaujímavú výstavu fotografií ktorou je chronologicky znázornená výstavba kostola začnúc s kopaním a betonovaním základov, murovaním, rozoberaním starého kostola, postavením rekonštruovanej starej väže na nový kostol, tiež presťahovaní zvonov a končiac posvieckou. Autorom fotografií je autor týchto riadkov, ktorý perom a objektívom odsledoval realizáciu tohto jedinečného projektu od začiatku do konca a o tom informoval čitateľov Hlasu ľudu.

Výstavou starých fotografií z minulosti Hajdušice pod názvom Paberky z 210 ročného života Slovákov v Hajdušici, ktorú v kostole pre túto príležitosť pripravil hajdušický MOMS si pripomenuli aj jubileum 210 rokov založenia dediny a príchodu Slovákov.

Povedzme na záver i to, že sa hajdušickí veriaci postarali aby kostol svoje desiate narodeniny dočkal v čistom bielom rúchu tak, že vylíčili vonkajšie steny kostola a ofarbili väžu. Okrem toho opravili schody na vchode do kostola a vystavali aj prístup ktorý umožní invalidom, ale aj starým ľuďom ľahši vstup do kostola. Časť prostriedkov na tieto účely zabezpečila lokálna samospráva v Plandišti.