Za posledné polstoročie Petrovčania dobrovoľne vkladali do svojej osady tým, že sa zriekali časti vlastných príjmov. V minulosti tiež svojpomocou alebo prostredníctvom účastín v tomto mestečku dokázali všeličo – od výstavby impozantnej budovy slovenského gymnázia, miestneho kúpaliska a iných nevyhnutných predpokladov na lepší a kvalitnejší život Petrovčanov. Oslovili sme aktuálneho predsedu Rady Miestneho spoločenstva, čiže ako zvykneme povedať – richtára Jána Brnu, aby nám zmapoval stav infraštruktúrnej vybavenosti tejto osady.
– Petrovec je jedna z mála osád, ktoré sa načas začali starať o infraštruktúru, ale s poľutovaním musím konštatovať, že doteraz infraštruktúrna úprava nie je ešte ukončená. Predovšetkým tu myslím na kanalizačnú sieť, vodovod a asfaltové cesty. Chodníky radšej ani nespomínam. V ďalekej minulosti najväčšou investíciou bolo asfaltovanie pouličných ciest. Všetky ulice sú v tom zahrnuté, ale vykonaná je iba prvá časť prác. Cesty nie sú prikryté tou záverečnou vrstvou, ktorá by ich mala ochraňovať. Dnes je situácia taká, že ak sa to nevykoná v najbližšom období, môže sa stať, že nám všetky cesty prepadnú, a potom bude treba omnoho viac prostriedkov, aby sa škoda napravila. Viem, že to nedokážeme ani za pomoci štátneho rozpočtu a treba sa obzerať po EÚ fondoch. Vodovodná sieť je už zastaraná, žiada sa vymeniť azbestovo-cementové potrubie. A samotná kvalita vody je príbeh osebe. Naposledy sa nám podarilo zmapovať podzemný kataster inštalácií, čo je predpoklad na ďalšiu úpravu.
Pán predseda, 12 rokov ste buď čelný človek v Petrovci, alebo ste v miestnej samospráve. Proces výstavby kanalizácie sa čo nevidieť stane plnoletým…
– Miestne spoločenstvo nie je vykonávateľom prác. Práce na výstavbe kanalizácie sú zverené VKP Progres. MS v rámci svojich možností vždy finančne pomáhalo, či už z prostriedkov samozdanenia, alebo aplikovalo na rôzne súbehy a značnou sumou sme prispeli k výstavbe kanalizácie. Problém je v tom, že Petrovec je rozľahlá a veľká dedina a potrebné je všetkého veľa, nielen kanalizácie, ale aj chodníkov, ciest a vodovodu. Financie v tejto obci sa spravidla rozdeľovali podľa „kľúča“, a Petrovec podľa veľkosti a počtu obyvateľov nikdy nemal adekvátnu podporu. Mienim, že sa za posledné dve-tri desaťročia hodne toho vykonalo, ale veľa toho ešte stále chybuje. Za to, čo je tu vystavané, možno vďačiť predovšetkým prostriedkom zo samozdanenia, ku ktorým sme potom pridávali finančné prostriedky z iných rozpočtov.
Do čoho sa v Petrovci v posledných desaťročiach najviac vkladalo?
– Najviac peňazí sa minulo na budovanie ciest, výstavbu budovy základnej školy, neskoršie i novej športovej haly, rekonštrukciu Vrbary, výstavbu Domu smútku, renováciu kultúrnych stánkov knižnice, galérie, Domu kultúry, úpravu stredu osady, tiež na úpravu chodníkov, parkovísk, trhoviska… Takpovediac na všetko, čo sa stavalo v Petrovci, časť peňazí sa zabezpečila zo samozdanenia a prispelo i MS.
Známe je, že samozdanenie na nasledujúce obdobie nedostalo zelenú. Ako ďalej?
– Neviem, ako ďalej. Iba čas ukáže, či to bolo dobré rozhodnutie našich spoluobčanov. Predsa musím uznať, že vyberanie prostriedkov nebolo doriešené tým najsprávnejším spôsobom. Pretože, jednoducho povedané, neplatili všetci. To, čo sa vystavalo, používali všetci občania, hoci nie všetci prispeli do spoločného mešca. Teraz tuším, že sa obecná správa bude musieť väčšmi starať o rozvoj osady.
Zdá sa, že veľkým problémom je i to, že osada Petrovec je ukrátená o vlastný majetok v obci, čo nie je prípad v iných osadách Báčskopetrovskej obce. Aký je váš názor na to?
– Praxou je, že to, čo je petrovské, je i obecné, a čo je obecné, nie je petrovské. Tento problém pretrváva už desaťročia a čelní ľudia obce zvyknú povedať, že je to poplatok, ktorý Petrovec musí zaplatiť. MS je zvyčajne na vine, keď sa niečo neurobí, ale keď MS niečo urobí, všetci sa tým chvália.
Traduje sa, že Petrovec je kultúrnym strediskom tunajšej slovenskej komunity. Čím sa Petrovec môže pochváliť?
– Musím pripomenúť, že chvályhodné bolo i to, že MS cez samozdanenie sčasti financovalo aj kultúrne a športové spolky a združenia. Podporovalo zachovávanie kultúry a tradícií, ale aj vytváranie nových kultúrnych hodnôt. Petrovec je stredisko, to je nesporné už aj preto, že tu je najväčší cirkevný zbor, najpočetnejší matičný odbor a sídlo Matice, najstaršia základná škola, najstaršie ochotnícke divadlo, kultúrno-umelecký spolok, početné záujmové združenia, tiež aj celonárodné inštitúcie – tlačiareň, knižnica, gymnázium, galérie, v poslednom čase aj profesionálne divadlo, múzeum…. a k tomu početné podujatia.
Čo treba vykonať v nasledujúcich dňoch, mesiacoch, rokoch, aby sa zachovala aspoň dosiahnutá úroveň kvality žitia v Petrovci?
– Už teraz vidno, že vystavať niečo nebolo až také ťažké. Ťažšie bude udržiavať všetko vo funkčnom stave. Uvedomujeme si, že s Begejom nás len očakávajú ďalšie problémy. Keby sme v tejto chvíli mali dostatok peňazí iba na údržbu doteraz vystavaného, tak prekvitáme. V petrovskej katastrálnej obci sú aktuálne komasačné práce, o ktoré sa usilujeme už azda aj dvadsať rokov. Vyjadrovanie občanov ohľadom toho nebolo kladné a teraz podľa nového zákona komasáciu má na starosti Zhromaždenie obce. Občania pred komisiou musia dokázať svoje vlastníctvo a bude treba riešiť aj horúce gaštany prinavrátených hektárov. Pozitívne na tom je, že sa dorieši a zariadi rajón stavebných pozemkov, čiže územie osady, a tak sa umožní doriešiť majetkovoprávne pomery, ktoré dlhé roky nebolo možné riešiť. Evidentné je, že sa zruší stará gruntovnica a buduje sa nová pozemková kniha. Kedy a ako sa komasácia v Petrovci ukončí, neviem v tejto chvíli povedať.
x x x
Týmto mapovaním a krátkym osobným preukazom Petrovca sme iba zhruba načrtli komunálne problémy a výsledky snáh a vôbec práce Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Hostia, ktorí navštevujú toto prostredie, zväčša chvália vzhľad a upravenosť osady, pričom iba sami obyvatelia tejto osady najlepšie vedia, koľko osobného úsilia, okrem toho spoločenského, vynakladajú na to, aby žili v čím krajšom a funkčnejšom prostredí. Záverom možno iba zhodnotiť, že okrem národného Petrovčania majú vypestované aj silné ekologické povedomie.
J. Čiep