Bremeno negatívnych následkov privatizácie médií hlavne na pleciach menšinových médií

7.máj 2016

Bremeno negatívnych následkov privatizácie médií hlavne na pleciach menšinových médií

Negatívnymi následkami po ešte nie celkom ukončenej privatizácii médií zrejme najviacej trpia menšinové médiá, resp. programy, uzavrelo sa včera na okrúhlom stole v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny venovanom menšinovému a viacrečovému informovaniu v Srbsku.

Privatizačný proces zatiaľ nie je ukončený, keďže ešte 10 médií, medzi nimi aj RTV Kovačica čaká na bezplatné rozdelenie akcií zamestnancom. Až sedem z týchto médií, ktoré zatiaľ nevyšli zo začarovaného kruhu privatizácie je viacrečových.

Autorka: Kristina Molnar, NDNV

Autorka: Kristina Molnar, NDNV

Na okrúhlom stole v NDNV, na ktorom prezentovali riport Menšinové a viacrečové informovanie v Srbsku a mediálne reformy ako prierez stavu v menšinovom informovaní po privatizácii autorov Zsuzsanny Serencsesovej a Nedima Sejdinovića, s ustarostením prízvukovali, že je znížený objem menšinového informovania. Poukázali však aj na skutočnosť, že  záujem kupcov bol aj o viacrečové médiá.

Serencsesová aj číslicami dokladovala “neúspech” privatizačného procesu a uviedla, že zo 73 médií, ktoré boli v privatizačnom procese s celkovo 79 menšinových programov a obsahov, v tejto chvíli neexistuje 20 menšinových programov a obsahov.

Podľa jej slov, médiá kupovali ľudia, ktorí nemajú do činenia s mediálnym priemyslom, ale majú vzťahy predovšetkým so Srbskou pokrokovou stranou, a dokonca v niektorých prípadoch s menšinovými politickými stranami, ktoré mali alebo budú mať dobré vzťahy s vládnucou stranou v Srbsku. Jej otázka, či sme namiesto štátnych teraz dostali stranícke médiá bola miestna, ako aj poukázanie na skutočnosť, že tieto médiá na verejných konkurzoch získali vysoké finančné prostriedky. “Natíska sa potom otázka, či niektoré z týchto médií nebolivlastne kúpené verejnými peniazmi?” – opýtala sa Serencsesová.

Na okrúhlom stole konštatovali aj to, že novinárska spoločnosť, novinári a redakcie boli úplne pasívni a nezainteresovaní počas celého privatizačného procesu, čo účastníci okrúhleho stola ohodnotili ako veľkú škodu. Šancu o nápravu alebo sanovanie škody však vidia v zakladaní médií civilného úseku.

K okrúhlemu stolu svojimi príhovormi prispeli aj Nedim Sejdinović, predseda NDNV, Gordana Predićová, členka Výboru pre ochranu novinárstva a bezpečnosť novinárov Rady Európy a Sanja Stankovićová, predstaviteľka Mediálneho oddelenia Misie OBSE v Srbsku.

Do diskusie sa zapojili, okrem iných, aj predstavitelia bunjevackej a rumunskej národnostnej rady, a prítomní boli predstavitelia rusínskej NR, pokrajinskej administratívy, pokrajinského ochrancu občanov, niektorých lokálnych médií a občianskych organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudskými a menšinovými právami.

Ustarosťuje skutočnosť, že sa na okrúhlom stole, ktorý sa bytostne a len a len týkal menšinového a viacrečového informovania nezúčastnili predstavitelia iných našich slovenských médií, ba ani len predstavitelia Národnostnostej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs