Čas na výsadbu trvaliek kvitnúcich na jar

Tieto obľúbené rastliny väčšinou nie sú náročné na starostlivosť, lepšie odolávajú nepriaznivým klimatickým podmienkam a sú dostupné v bohatej ponuke veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Ak chceme mať pekný trvalkový záhon, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými pravidlami. Najvýraznejšiu rastlinu neumiestňujeme do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona.

Príprava pôdy spočíva v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na rýľ, t. j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie zrýľovanie, vysokým naopak mierne hlbšie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Nebezpečné sú najmä buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami ako napr. pýr či pichliač roľný.

Kedy sadíme trvalky?

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka.

S jesennou výsadbou sa začína v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké na 0,5 – 0,6 m a menšie trvalky na vzdialenosť 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, uložíme ich na zatienené miesto do pôdy a zavlažíme ich. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Dlhé korene sadeníc možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať.

Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny. Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Ošetrovanie trvaliek

Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať najmä v suchom období, pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov.

Trvalky zmladzujeme odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo ich po odkvitnutí celé zrežeme. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách. Súkvetia trvaliek sa odstraňujú vtedy, ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné. Pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiaducemu samovýsevu. Pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov. Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou.

Medzi obľúbené bezúdržbové trvalky patrí napr. rozchodník – Sedum, krásnoočko – Coreopsis, yucca vláknitá – Yucca filamentosa, rebríček – Achillea… Sú to rastliny, ktoré si vyžadujú minimum starostlivosti. Sú odolné proti mrazom či suchu a budú rásť aj vtedy, či už sa o ne budeme starať alebo nie. Medzi veľmi obľúbené patrí: heuchera, klinček – Dianthus, rododendron, flox, astilba, astra, echinacea, pivonka, ruža, ľaliovka, hosta, hortenzia, okrasné trávy, pakost, zvonček – Campanula, kosatec – Iris, paprade a mnoho iných.