Česi a Slováci v Sarajeve

O tom, že v prvej polovici 20. storočia v Sarajeve žila kultúrne veľmi aktívna skupina Čechov a Slovákov, sa pomerne málo vie. Svedectvo o tom nachádzame v brožúrke Druhá výroční zpráva Československé obce v Sarajeve 1929 – 1930, ktorú vytlačila Bosanska Pošta v Sarajeve roku 1930 a ktorá je uschovaná v Ústrednom archíve SEAVC v Starej Pazove.

Dnes je známe, že menší počet Slovákov žije v Bijeljine, Doboji a Banji Luke, lebo si zachovali slovenskú identitu prostredníctvom jazyka, ľudovej kultúry a evanjelického vierovyznania. Podľa odhadov v Bosne a Hercegovine žije okolo  1 000 príslušníkov slovenskej menšiny.

Inzeráty v brožúrke výročnej správy Československej obce v Sarajeve

Evanjelický chrám v Sarajeve na nábreží Miljacky

„Istým zázemím pre rozvoj kontaktov je aj malá roztrúsená časť mestského obyvateľstva najmä v Sarajeve, ktorá má evidentne slovenské korene a ich predkovia prišli do BaH v rozmedzí rokov 1908 – 1914 ako odborníci Rakúsko-Uhorska pôsobiaci v rôznych oblastiach hospodárskeho, administratívneho a kultúrneho života. Nehovoria po slovensky, ale uchovali si väzbu ku vlasti svojich predkov a majú záujem o to, aby prispeli k rozvoju vzájomných vzťahov,“ uvádza sa na webovej stránke slovenskezahranicie.sk. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa sarajevskí Slováci toho času stretávajú, podobne ako pred sto rokmi, v rámci Českej besedy, ktorá bola obnovená roku 1996.

V archívnej korešpondencii SEAVC sú uložené dva listy, ktoré svedčia o tom, že sriemski evanjelici komunikovali s jednotlivými obyvateľmi Sarajeva po slovensky. Boli to senior sriemsky Mikuláš Abaffy, ktorý list napísal roku 1914, a Dr. Jozef Čmelík, ktorý ako advokát v roku 1933 pôsobil v Sarajeve.

Avšak spomenutá brožúrka z roku 1930 vzbudí obdiv čitateľa z viacerých dôvodov. Po prvé v nej sa uvádza, že v období rokov 1885 až 1900 v Sarajeve pôsobilo združenie Čechov pod názvom Kroužek mládenců (ktorý roku 1900 premenovali na Českú spoločnosť) a od roku 1898 český vzdelávací spolok  Palacký (ktorý roku 1898 zmenil názov na Český lidově vzdělávací odbor). Tieto dva spolky sa roku 1905 zlúčili a ďalej pôsobili pod názvom Česká beseda. Po založení Československého zväzu v Kráľovstve SCHS od roku 1928 spomenuté združenie začalo pôsobiť pod názvom Československá obec, do ktorej sa zapojili aj vtedajší Slováci.

V rámci Československej obce v hlavnom meste BaH pôsobili výbory: školský, zábavný a bábkový. Školský výbor založil českú školu s 50 deťmi. Do školy by údajne mohlo chodiť viac žiakov, nebyť určitých problémov: „Je záhadou, prečo môžu chodiť do našej školy až z Nového Sarajeva, a chodia radi a veľmi pilne, a na druhej strane deti, ktoré bývajú takmer pri škole, ju z lenivosti nenavštevujú. Tento trpký osud stíha temer všetky doplňovacie školy, lebo ich návšteva je nepovinná…“ uvádza sa v správe.

Ludvík Jaroš, správca Československej doplňovacej školy v Sarajeve, spolupracoval s Ferdinandom Klátikom, učiteľom zo Starej Pazovy, pri písaní učebníc v českej a slovenskej reči a spoločne obohacovali knižničný fond v knižniciach a čitárňach. To tvrdíme na základe faktu, že Ferdinand Klátik v období rokov 1928 až 1933 viedol Školský odbor pri Československom zväze Kráľovstva SCHS (Juhoslávia). V správe Sarajevskej československej knižnice sa píše, že koncom roka 1928 vo fonde mali 2 212 kníh, z čoho požičaných na čítanie bolo 1 643 kníh. Podobne ako vo Vojvodine, aj v Sarajeve v tej dobe zápasili s problémom čítania nezviazaných kníh…

Zábavný výbor mal na starosti oslavy národných sviatkov, organizovanie spoločných odchodov do divadla, na koncerty a výlety, ako aj usporadúvanie prednášok a iných posedení. Z bohatého programu v roku 1929 vyberáme: „Hodne našich členov sa zúčastnilo prednášky brata Jana Skályho, lužického Srba a zakladateľa tamojšieho Sokola… Usporiadaný bol koncert maestra Jaroslava Kociana v kine Imperial s veľmi zdarilým programom… Zavítalo k nám spevácke združenie Slovenských učiteľov, ktoré sme na nádraží uvítali spoločne s odbočkou Juhoslovansko-československej ligy a Združením tunajších učiteľov…“

V roku 1930 Bábkové divadlo Československej obce v Sarajeve oslávilo dvadsiate výročie pôsobenia. V tomto umení boli veľmi úspešní. V tom roku uskutočnili 7 premiérových predstavení v českej a srbochorvátskej reči. Ján Fiedler, správca tohto bábkového divadla v Sarajeve, vo svojej správe ozrejmil, ako založili vlastné bábkové divadlo: „Úlohy vybudovať bábkové divadlo sa ujali mnohí ochotníci. Pánovia: Hering, Havlíček, Zavadil, Vostřel a Pasler postavili počas dlhých zimných večerí javisko a sami maľovali kulisy. Dámy, hlavne Heringová a Havličková, ušili obleky pre bábky. Ak si chceme predstaviť obrovskú prácu bábkarov, musíme mať na zreteli, aká je veľkosť nášho divadielka. Javisko má rozmery 3.50×3.20×1.50 m a bábky sú vysoké 75 cm. Dnes naše bábkové divadlo nakladá s 12 rôznymi dekoráciami, dvomi skryniami s 25 bábkami a množstvom  oblekov…“

Bábkové divadlo v Sarajeve, ktoré dnes úspešne pôsobí v rámci Pozorišta mladih, ako sa uvádza, založil Adolf Pomezni. V zozname riadnych a mimoriadnych členov Československej obce v roku 1929 sa uvádzajú aj mená učiteľky Lidušky Pomeznej a herca ochotníka bábkového divadla Jaroslava Pomezného.

Katarína Verešová