Deti kreslia divadlo

Najnovšie predstavenie v Slovenskom vojvodinskom divadle je inscenácia pre deti i dospelých Príbeh Krajiny / Nekrajiny v réžii Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej. A toto predstavenie po premiére úspešne „žije“ aj ďalej. Nielen vďaka reprízam, ale aj vďaka peknej akcii Slovenského vojvodinského divadla.

„Vyzvali sme deti, ktoré predstavenie už videli, aby nám preniesli svoj názor, svoje dojmy, teda ako vidia tú Krajinu Nekrajinu, ako si predstavujú tú po srbsky „Nedođiju“. Nemusí to byť iba výkres, môže byť aj báseň, nejaká nahrávka, možno nejaká hra, na ktorú ich inšpirovalo toto divadlo,“ povedala nám riaditeľka SVD Viera Krstovská. „Potom z týchto ich prác chceme urobiť výstavu, čiže prezentáciu. Budeme to robiť niekoľkokrát ročne a prvá bude koncom apríla alebo začiatkom mája.“

Predstavenie sa bude aj ďalej reprízovať, budú ho vidieť aj ďalšie deti, a preto iste pribudnú aj nové práce. Z týchto prác bude nielen už spomenutá výstava, ale v SVD s ich motívmi plánujú robiť aj pohľadnice. Tým sa zviditeľní a prezentuje nielen prácu týchto mladých tvorcov, ale aj produkcia tohto petrovského divadla, teda tentoraz konkrétne tohto predstavenia.

Keď ide o motiváciu pre mladých autorov, nie je to iba zviditeľnenie ich prác na verejnom podujatí, ale každý dostane aj vstupenku na ďalšie reprízové predstavenie Krajiny Nekrajiny. A deti rady chodia na toto predstavenie aj viackrát. Niektorí malí diváci boli ho sledovať najprv s rodičmi, neskôr so školou. Páči sa im to.
Aké práce mladučkí diváci posielajú? Sú tam aj zemepisné mapky, kde mladí geografi lokalizovali túto Krajinu Nekrajinu, niektorí autori kreslili konkrétne postavy z predstavenia, závisí čo na nich najviac zapôsobilo, čím sa inšpirovali. Učiteľky z petrovskej Základnej školy Jána Čajaka poslali okrem výkresov aj fotografie ako dôkaz, že sa deti doma hrali so svojimi bábkami inšpirované príbehmi Petra Pana.

Do konca tohto školského roku na ďalšiu reprízu si chcú organizátori organizovane zavolať výpravu z kulpínskej školy, v ďalšom školskom roku z hložianskej a maglićskej školy. Majú urobený aj preklad predstavenia do srbčiny, lebo si ho bola pozrieť aj „selektorka“ pre postup do pokrajinskej súťaže profesionálnych divadiel. Kam sa, ináč, Príbeh Krajiny Nekrajiny aj prebojoval. Aj keď, ako nám ešte povedala riaditeľka Krstovská, deti ten preklad ani nepoužívajú, sledujú iba diania na javisku. Tým skôr, že mnohí už rozprávku o Petrovi Panovi poznajú.