Dokorán otvorené brány poznania a fantázie

Pravdu má spisovateľ, zakladateľ a prvá osobnosť Banátskeho kultúrneho centra Radovan Vlahović, keď význam bratislavskej Bibiany pre Slovensko, porovnáva s tým, čím je Novak Đoković pre Srbsko. Tak jedno, ako aj druhý sú totiž planetárne známe.

Dôvody toho sú jasné aj každému z početných návštevníkov siene Lazu Kostića, kde sa popoludní konala prezentácia Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti – na 62. Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade.

Po filme o tohtoročnom po rade 26. Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), návštevníkom a študentom slovenčiny v Belehrade sa prihovoril riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň. Podotkol, že je BIB len jednou z programových zložiek činnosti Bibiany, ktorá sa deje počas celého roka. Ide o rôzne výstavy, dielne, stretnutia, divadelné predstavenia a iné formy aktivít. Všetko venované deťom a v záujme detí. Ako vyzdvihol, vyše pol storočia je táto inštitúcia jedinou svojho druhu v Európe, pravdepodobne aj vo svete, navyše nekomerčného typu. Na záver príhovoru tlmočil uspokojenie z toho, že sa po mnohých rokoch do Medzinárodnej poroty BIB dostala i predstaviteľka Srbska, známa expertka na knižnú ilustráciu Senka Vlahovićová.

Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka v Kovačici sa zmienil o dlhoročnej spolupráci s Bibianou, označujúc ju za osožnú, lebo sa vždy čo od nej dá (na)učiť, za tvorivú a tunajším Slovákom prospešnú. Ide o to, že predstavitelia dvoch inštitúcií už roky navštevujú a rôznymi spôsobmi pomáhajú slovenské prostredie. A doposiaľ tých návštev bolo vo viac než  dvadsať slovenských dedín a mestečiek. Podotkol, že si výstavu o BIB-e a Najkrajších knihách Slovenska, nainštalovanú na knižnom veľtrhu, predtým len za týždeň pozrelo v Kovačici okolo štyri tisíc detí vo veku tri až desať rokov.

O dojmoch z tohtoročného účinkovania v Medzinárodnej porote BIB hovorila Senka Vlahovićová. Uviedla, že pochádza z umeleckej rodiny v ktorej je otec spisovateľom a matka maliarkou, takže sa jej voľbou akosi prirodzene stalo čosi medzi tým – ilustrácia. Zmienila sa o zázračnom svete detských kníh, o šírení pozitívneho ducha tejto tvorivej činnosti, o príznačnostiach súčasnej ilustrácie, o tom, čo jej pobyt v Bratislave osobne znamenal a priniesol, o lavírovaní medzi estetickosťou a naratívnosťou v oblasti tvorivého prístupu k ilustráciám. Taktiež o sprievodných podujatiach BIB, menovite tematickom sympóziu zaoberajúcim sa rôznymi aspektmi a prístupmi k ilustráciám: tvorivými, komerčnými, kombinovanými, alebo i inými.

Bibiana na vojvodinskej pôde a vôbec v Srbsku má skvelé základy aj hlboké korene. Jej predstavitelia už roky aktívne účinkujú na tunajších podujatiach, rozvetvujúcich sa do šírky, od Kovačice cez Novo Miloševo, po Nový Sad, Belehrad, Niš a inde. Práve preto aj tá konštatácia z úvodu. Veď dobré meno je čímsi, čo si stále žiada tak nové potvrdenia, ako aj ďalšie obsahy a  dosahy. Neuznávajúce pritom hranice, ani obmedzenia akéhokoľvek druhu.