Ebola valcuje svet

8.jan 2015

SVET V ROKU 2014

Aj keď Ukrajina, o ktorú sa celý rok bili Rusi a vyvinutá Európa, bola bezpochyby vlani celosvetovou témou číslo 1, zďaleka nebola drámou jedinou. Menom tej ďalšej je ebola. Koncom decembra skupina výskumníkov zistila, ako sa začala epidémia tejto choroby v západnej Afrike: malý chlapec sa hral v bútľavom strome, kde žili infikované netopiere. Bádatelia totiž skúmali oblasť v juhovýchodnej Guinei, kde pred vyše rokom ochorel a zomrel dvojročný chlapček, ktorý sa tak stal prvým známym prípadom súčasnej epidémie, najhoršej doposiaľ zaznamenanej v dejinách. V roku 2014 usmrtila takmer 8 000 ľudí len v západnej Afrike. Najviac zasiahnutými krajinami sú Guinea, Sierra Leone a Libéria. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ešte pred mesiacom oznámila v súvislosti s pokračujúcou epidémiou, že v západnej Afrike už eviduje viac ako 15 000 nakazení. K jednotlivým úmrtiam na smrteľnú vírusovú chorobu došlo aj vo viacerých krajinách na iných kontinentoch. Ebole sa nevyhla ani Európa: jej prvá obeť na starom kontinente umrela 12. augusta v Madride.

Koncom novembra generálny tajomník OSN Pan Ki-mun povedal, že by smrtiaca epidémia eboly mohla byť ukončená do polovice tohto roku, za predpokladu, že sa urýchlia súčasné svetové snahy v tomto smere, vrátane vyslania väčšieho počtu špeciálnych zdravotných tímov do zasiahnutých oblastí. Zostáva dúfať, že sa tieto snahy vydaria a že sa choroba sužujúca mnohé časti dnešného sveta, spôsobujúca najväčšie ohrozenia zdravia v modernej ére, predsa dostane pod kontrolu.

V záznamníku svetového zla bol i Islamský štát, ktorý sa v auguste zmocnil časti územia Iraku a Sýrie a vyhlásil tam rovnomenný kalifát. Onedlho začal vysielať videá o krutých popravách amerických, britských a iných novinárov a humanitárnych pracovníkov, hroziac zároveň Amerike útokmi. Washington spolu so spojencami zareagoval na to leteckými náletmi na pozície fundamentalistov na severe Iraku, potom aj Sýrie.

Americký prezident Barack Obama nemal to vlani vôbec ľahké. Okrem vyhlásenia vojny Islamskému štátu bol prinútený vrátiť časť vojska do dosť nepokojného Iraku, predĺžil pobyt vojenských jednotiek v Afganistane, začal bombardovať časti Sýrie a účtovať s obvinenými z terorizmu. USA zasiahli aj rasové nepokoje, tiež ťažký škandál vzťahujúci sa na správanie sa príslušníkov agentúry CIA k väzňom v tajných väzniciach vo svete. Jeho strana prišla o väčšinu v obidvoch snemovniach Kongresu, no predsa to nebol celkom neúspešný rok. Hlavne preto, lebo Obama na sklonku roka schválil dve pozoruhodné rozhodnutia: ilegálnym imigrantom povolil zostať v USA a zlepšil diplomatické vzťahy s Havanou.

V druhej polovici decembra 2014 rok a pol tajných rokovaní medzi USA a Kubou vyvrcholil prvou priamou komunikáciou medzi prezidentmi oboch krajín od roku 1961. Dohodli sa na postupnom obnovení diplomatických vzťahov, znovuotvorení ambasád a zrušení amerického obchodného embarga voči Kube. Rául Castro a Barack Obama oznámili svojim občanom tieto historické zmeny v stredu 17. decembra v priamom prenose. USA a Kuba sú ideologickými nepriateľmi od revolúcie z roku 1959, ktorou sa dostal k moci Fidel Castro. Škoda len, že dva štáty potrebovali viac ako pol storočia, aby sa presvedčili, že izolácia nefunguje a že nastal čas na zmeny a nové prístupy.

Oto Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs