Európska orientácia pretrváva

8.feb 2017

Európska orientácia pretrváva

Z osláv Dňa Európy v Belehrade

Z osláv Dňa Európy v Belehrade

Podľa výsledkov pravidelného decembrového prieskumu o európskej orientácii občanov Srbska, približne polovica by dala hlas za začlenenie do EÚ. Ak by sa referendum konalo zajtra, v prospech vstupu by sa vyjadrilo 47 percent občanov, kým by 29 percent bolo proti.

         Iné percentá

Informačné stredisko EÚ v Belehrade

Informačné stredisko EÚ v Belehrade

Na hlasovaní o členstve by neúčinkovalo 15 percent občanov, zatiaľ čo  je 9 percent opýtaných nerozhodných. Celkovo sa zdá, že sa predsa prejavuje istý, neveľmi nápadný pokles eurooptimizmu. Pred dvoma rokmi totiž okolo 56 percent respondentov bolo za vstup do únie. Významný je však údaj, že je 64 percent anketovaných toho názoru, že reformy treba bezpodmienečne realizovať.  V prvom rade kvôli blahobytu občanov a vzniku lepšie upraveného Srbska.

Význam zmien

Zoznam podporených európskych projektov

Zoznam podporených európskych projektov

Účastníci prieskumu za najvýznamnejšie považujú zmeny vplývajúce na bežný život. Sú za reformu zdravotníctva (16 percent), súdnictva (14 percent), za boj proti korupcii (16 percent). Ďalšie zmeny, ktorých sa dožadujú, vzťahujú sa na reformu vzdelávaniareformu poľnohospodárstva: po desať percent.

  Výhody členstva

Približne 17 percent anketovaných sa nazdáva, že členstvo v únii poskytuje lepšie šance na zamestnávanie. Uvádzajú i to, že je možnosťou pre lepšiu budúcnosť mladých, ako aj voľne sa hýbať v rámci hraníc EÚ. Celkovo možno uzavrieť, že je vzťah občanov k Európskej únii stabilný. Zároveň je, ale, aj podmienený tak pomermi a problémami v nej samotnej, ako aj situáciou v Srbsku. Samozrejme, aj konkrétnym vzťahom únie k nám.

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs