1771 – narodil sa britský básnik a novinár James Montgomery.
1821 – narodil sa v Trstenej jazykovedec Martin Hattala, autor modernej slovenskej gramatiky a spolutvorca spisovnej slovenčiny.
1847 – zomrel nemecký hudobný skladateľ a dirigent Felix Mendelssohn, zakladateľ lipského konzervatória, významný predstaviteľ romantizmu.
1869 – vyšlo prvé číslo vedeckého časopisu Nature.
1890 – v Londýne uviedli do prevádzky prvý elektrifikovaný systém podzemnej dráhy na svete.
1922 – v Údolí kráľov neďaleko Luxoru v Egypte objavil anglický archeológ Howard Carter hrobku faraóna Tutanchamóna.
1923 – narodil sa holandský pivný magnát Alfred Heineken, majiteľ najväčšieho európskeho pivovarského koncernu Heineken.
1956 – zomrel srbský archeológ Miloje Vasić, jeden zo zakladateľov archeológie v Srbsku, profesor Belehradskej univerzity, člen Srbskej kráľovskej akadémie. Jeho životným dielom bol výkop pravekého sídliska Vinča.
1980 – za 40. prezidenta USA zvolili republikánskeho kandidáta Ronalda Reagana.
2008 – demokrat Barack Obama sa stal prvým Afroameričanom zvoleným za 44. prezidenta Spojených štátov amerických.
1566 – zomrel francúzsky lekárnik, matematik a astrológ Nostradamus vlastným menom Michel de Nostredame, ktorého predpovede sa dotýkali historických udalostí ďalekej budúcnosti. 1778 – zomrel francúzsky osvietenský filozof Jean Jacques Rousseau. Je autorom významných filozofických a...
Čítaj viacDetails1618 – Ferdinand II. Štajerský bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa. 1783 – v Bratislave vyšlo prvé číslo Prešporských novín, ktoré vychádzali do 30. júna 1787. 1824 – narodil sa v Revúcej pedagóg, publicista a osvetový pracovník...
Čítaj viacDetails1876 – Srbsko vyhlásilo vojnu Tureckej ríši, aby podporilo povstanie srbského ľudu v Hercegovine, Bosne a v oblasti Raška. 1885 – členovia zrušenej Matice slovenskej predložili cisárovi Františkovi Jozefovi I. Prestolný prosbopis, ktorého cieľom...
Čítaj viacDetails1855 – vyšlo prvé číslo londýnskeho denníka Daily Telegraph. 1869 – Zhromaždenie Srbska prijalo ústavu, ktorú po smrti kniežaťa Mihaila Obrenovića zhotovili Milivoje Blaznavac, Jovan Ristić a Jovan Gavrilović. Bola to prvá demokratická ústava...
Čítaj viacDetails
