Hry s hranicami

Rôzne verzie hypotetických zmien hraníc medzi Srbskom a Kosovom sú v poslednom čase medzi hlavnými témami správ a denníkov, ale je vskutku ťažko presnejšie povedať, kto sa tu za čo zasadzuje. Vo vyhláškach politikov sa striedajú termíny, ako sú „rozhraničenie“ či „demarkácia“, „korekcia hraníc“ a „úprava hraníc“ alebo „výmena území“, pričom Srbsko by malo všeobecný záujem získať severnú časť Kosova a na druhej strane pozornosť kosovských politikov upútajú Preševo, Bujanovac a Medveđa, čiže oblasti s početným albánskym obyvateľstvom na juhu Srbska.

Predstaviteľom medzinárodného spoločenstva sa takéto špekulácie ohľadom zmien tunajších hraníc vôbec nepozdávajú, lebo sa (vari celkom oprávnene) obávajú, že by nové rozdeľovanie teritórií zapríčinilo ďalšie napätia a konflikty. Nemecká kancelárka Angela Merkelová preto odmieta akékoľvek zmeny dnešných hraníc na Balkáne. Podobnú mienku vyjadruje napr. aj Daniel Serwer, profesor na Univerzite Johns Hopkins a bývalý podpredseda amerického Mierového inštitútu, ktorý mieni, že rozdelenie Kosova by otvorilo Pandorinu skrinku a začali by sa nové deľby v regióne, najmä na území Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska.

Prezident Srbska v poslednom čase zdôrazňuje, že sa on snaží získať na Kosove aspoň niečo v situácii, keď naša krajina na tom území nemá nijakú kontrolu. Aj to niečo by vraj bolo lepšie, ako nezískať nič. Lenže čo by to „niečo“ malo predstavovať? Časť územia? Vytvorenie spoločenstva srbských obcí? Alebo len ešte jeden sľub o budúcom pripojení našej krajiny k EÚ ako náhradu za uznanie Kosova zo strany Srbska? A čo si o tom myslí srbské obyvateľstvo na Kosove?

Podľa všetkého, nijaké zmeny hraníc na Kosove sa v bližšej budúcnosti neudejú. Ide o svojrázne politické hry, pri ktorých sa politici tvária, že sa snažia získať niečo pre lepšiu budúcnosť svojej krajiny a svojho národa. V podstate sa vedie záujmová stranícka politika, pričom politici často protikladnými, nejasnými vyhláškami občanov privádzajú ku konfúzii. Veci im však prostredníctvom populárnych médií a v záujme vládnucich politikov „objektívne vysvetľujú“ Nebojša Krstić, Dragan Vučićević, Dejan Vuk Stanković…

Čas však plynie. Uplynulo 10 rokov od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova a v nasledujúcom roku si pripomenieme 20 rokov od bombardovania Juhoslávie. Jestvuje možno nejaký plán alebo dohovor (o ktorom verejnosť nevie), aby sa problém Kosova konečne tak či onak doriešil do tej jari 2019? Bude dovtedy aj spomínané referendum?

Ilustrácia: N. Petkov

Stevan Lenhart