IN MEMORIAM: Ján Labáth (1926 – 2018)

2.apr 2018

IN MEMORIAM: Ján Labáth (1926 – 2018)

Dnes vo veku 91. rokov prestalo biť srdce slovenského vojvodinského básnika a prozaika, predstaviteľa staršej generácie spisovateľov, prekladateľa a redaktora Jána Labátha.

Ján Labáth sa narodil 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade, kde i umrel.

Literárna tvorba

Začiatky básnickej tvorby Jána Labátha sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom období uverejnil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase.

Jeho metódu básnických začiatkov Michal Harpáň nazval impresionistickým pansenzualizmom, ďalej Labáth pokračoval v smere vitalizmu, totiž opojenosti životom a jeho básnický prehovor sa postupne rozrastá až smeruje k čoraz väčšiemu skonfliktneniu a existencionalizmu, čo tvorí jeho druhé tvorivé obdobie. Tretie obdobie sa vyznačuje dezilúziou, nostalgiou, spomienkami. Od rurálnej poézie na začiatku jeho básnickej tvorby smeroval k urbanistickej.

Dokopy Ján Labáth vydal 16 zbierok veršov, dve knihy poviedok Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky a výber Diaľky a iné prózy. Tiež knihy miscelanií Zaviate šľapajeOdtadiaľ a kam?, ako aj Kto je to Goethe?. Prekladal verše pre deti Jovana Jovanovića Zmaja, Arsena Diklića a Dušana Matića zo srbčiny do slovenčiny. Štyri knihy týchto prekladov vyšli vo vydavateľstve v Petrovci.

Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštiny a angličtiny. Preložil okrem iného verše a prózy: Walta Whitmana, Charlesa Baudelairea, Carla Sandburga, Piérrea Jeana Jouvea, Luisa Aragona, Henriho Michauxa, Jacquesa Préverta, Leopolda Sédara Senghora, Reného Chara, Vesny Parunovej, Allena Ginsberga, Claudea Bauwensa, Jacquesa Crickillona a Umberta Beniho. Výber z týchto prekladov vyšiel knižne pod názvom Rozlúčka s vetrom (1981). Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962).

Ocenenia

Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierky Jesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov a roku 2016 cenu NRSNM za životné dielo. Ján Labáth je nositeľom i Ceny Ondreja Štefanka za rok 2017. Bol členom Spolku spisovateľov Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov.

Ako obnovujúci člen Matice slovenskej v Juhoslávii bol neúnavný organizátor slovenského kultúrneho života v Novom Sade. Tu pôsobil ako prvý predseda MOMS v rokoch 1990 až 2001 v troch funkčných obdobiach. V tomto období novosadskí matičiari zorganizovali množstvo literárnych večierkov, kultúrno-zábavné podujatia, koncerty, prednášky, a pracovali s deťmi na divadelnom a folklórnom poli.

Ján Labáth bude pochovaný v Báčskom Petrovci zajtra 3. apríla 2018.

Nech mu je ľahká rodná petrovská zem.

J. ČIEP
J. ČIEP

JAROSLAV ČIEP (1970) V súčasnosti je redaktorom v týždenníku Hlas ľudu. V rokoch 2000 až 2009 zastával funkciu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. V Knižnici Štefana Homolu v rokoch 1996 až 2000 ako riaditeľ zorganizoval a prezentoval zo 40 dokumentárnych výstav z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Kontakt: ciep@hl.rs