Incidenty neprimerané dobe
Lokálne voľby na Kosove v nedeľu 3. novembra prebiehali v ťažkom ovzduší zaťaženom napätím, nedôverou, pochybnosťami a incidentmi. Boli to prvé lokálne voľby organizované na celom území Kosova, včítane štyroch obcí s väčšinovým srbským obyvateľstvom na severe (Kosovská Mitrovica, Zvečan, Zubin Potok a Leposavić). Takisto treba povedať, že to boli prvé voľby, výsledky ktorých zostali v tieni početných nedopatrení a násilia.
Hoci Belehrad, Brusel a Spojené národy vyzvali voličov na účasť vo voľbách, označiac slobodné a férové voľby za medzník v procese silnenia mieru a stability, počet zúčastnených občanov v jednotlivých obciach sa pohyboval od sotva desať do vysokých šesťdesiat percent. Najmenšia účasť a najviac incidentov je zaznamenaných v srbských obciach na severe Kosova, v ktorých kampaň za bojkot volieb bola najsilnejšia. Z druhej strany v prostrediach s väčšinovým srbským obyvateľstvom južne od Ibra účasť voličov bola pozoruhodná a voľby prebiehali bez problémov a v pokojnej atmosfére.
Na voličskom zozname bolo spolu zapísaných 1 779 357 oprávnených voličov, z toho 140 000 Srbov. O priazeň voličov sa uchádzalo 103 politických subjektov – 50 albánskych, 31 srbských, kým ďalšie zastupovali ostatné národnostné spoločenstvá. Hlasovanie bolo organizované v 38 obciach na spolu 2366 volebných miestach.
Zvlášť dramatické incidenty svedčiace o hlboko rozdelenom srbskom spoločenstve na severe Kosova sa udiali v Kosovskej Mitrovici. Srbi, ktorí predsa prišli voliť, boli vystavení zastrašovaniu a posmechu. Vyskytli sa aj prípady, že neprišli ani niektorí členovia volebných komisií. Takmer neuveriteľne znie, že maskovaní útočníci vtrhli na volebné miesta a zničili volebný materiál. Následkom toho volebné miesta zavreli a hlasovanie ukončili o dve hodiny skôr. Kým sa po páchateľoch pátra možno len predpokladať, komu by incidenty neprimerané 21. storočiu mohli zodpovedať.
Lokálne voľby na Kosove tvoria podstatnú súčasť implementácie Bruselskej dohody, od úspechu ktorej závisí pokračovanie európskej cesty tak Srbska ako aj Kosova. Účasť srbských voličov a voľba nových orgánov v srbských obciach, ako aj utvorenie spoločenstva srbských obcí, znamenalo by podstatný pokrok v normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny a zároveň je podmienkou na otvorenie rokovaní Srbska s Európskou úniou.
Kľúčová otázka po voľbách sa vzťahuje na budúcnosť Bruselskej dohody. Nemenej významný je však aj osud integrácie severu Kosova a budúcnosť spoločenstva srbských obcí. V tejto súvislosti sa treba zamyslieť nad tým, prečo Srbi zo severu Kosova, ktorí sa rozhodli za bojkot, nevidia vlastný záujem v týchto voľbách. Prečo sa ani najvyšším štátnym funkcionárom z Belehradu nepodarilo presvedčiť ich, aby v nedeľu išli hlasovať. Viac-menej všetci predstavitelia Srbov z Kosova vysvetľujú, že občania žijú v strachu z budúcnosti, trápia ich obavy z toho nového, čo má prísť, boja sa o svoje pracovné miesta a bezpečnosť svojich rodín. K tomu takisto tvrdia, že z Belehradu nedostali dostatočné garancie, že v budúcnosti nezostanú bez podpory.
Ústredná volebná komisia zvažuje zopakovanie volieb na severe. O tejto téme v stredu v Bruseli okrem iného rokovali premiéri Dačić a Tači za účasti šéfky európskej diplomacie Ashtonovej. Prípadné rozhodnutie v tomto zmysle bude ešte jedna šanca v implementácii Bruselskej dohody a cesty k európskej budúcnosti.
Isté je, že voľby poznačené incidentmi a násilím nemožno považovať za prínos rozvoju demokracie. Rovnako ako násilie na futbalových zápasoch v žiadnom prípade nie je príspevok k rozvoju športu. Ak sa namiesto o výsledkoch volieb hovorí o násilí na volebných miestach, a namiesto o výsledkoch zápasov, o násilí na športových tribúnach, niečo definitívne nie je v poriadku. Aby sa veci dali do poriadku, musí sa zabezpečiť fungovanie právneho štátu a vláda práva. Práve na tieto oblasti sa vzťahujú aj prvé dve kapitoly – 23 a 24 – v rámci prístupových rokovaní s Európskou úniou.
A. Lazarevićová
