Inter Miláno – PSG vo finále Ligy majstrov

Po tom, čo si Taliani vo fantastickom semifinále postup do boja o trofej zaslúžili proti Barcelone v utorok, v stredu sa im pridal francúzsky majster, ktorý aj v odvetnom stretnutí prekonal Arsenal Londýn výsledkom 2 : 1.

Tak v Mníchove v posledný májový večer sledovať budeme súboj talianskeho a francúzskeho predstaviteľa. Finále, aké sme nemali od sezóny 1992/1993, čiže v stretnutí o tzv. ušatú trofej, prvýkrát po uvedenej sezóne vystúpia predstaviteľ Talianska a Francúzska. V spomenutom finále spred 32 rokov hrali Olympique Marseille a AC Miláno a vtedy sa titulom ovenčil francúzsky tím, zaujímavo tiež v Mníchove, ale na Olympijskom štadióne.

Keď sa vrátime k semifinálovým zápasom, treba spomenúť to, že Inter a Barcelona zohrali asi jeden z najlepších dvojzápasov v dejinách, nie iba v semifinále, ale v eliminačných kolách Ligy majstrov vôbec.

Prvý súboj sa skončil nerozhodne 3 : 3 a v revanš stretnutí mal Inter po polčase náskok 2 : 0. Barcelona sa však v úplnosti vrátila, vyrovnala výsledok a mala ešte niekoľko stopercentných príležitostí získať vedenie. Vyšlo jej to pri samom konci, keď pre 3 : 2 skóroval Raphinha. Zdalo sa, že Katalánci postúpia, ale zabránil tomu obranca Acerbi gólom v nadstavenom čase. Veterán v radoch Interu dal svoj prvý gól v Lige majstrov v kariére vo svojom 37. roku a zaujímavo je to, že tento futbalista dlho hrával len v nižších triedach talianskeho futbalu. Tým gólom zabezpečil predĺženie pre Inter, v ktorom potom v 99. minúte Frattesi trafil pre 4 : 3, čo bol aj konečný výsledok. Inter tak postúpil a zohrá vo svojom druhom finále Ligy majstrov za posledné tri sezóny.

PSG z druhej strany proti Arsenalu vyhral zaslúžene. V prvom stretnutí v Londýne o víťazovi rozhodol jediný gól, ktorý Dembélé dal už na začiatku zápasu.

V Paríži lepšie zápas otvoril Arsenal a v úvodných minútach niekoľkokrát ohrozili bránu domácich. Znovu vynikal brankár Donnarumma, keďže zastavoval strely hostí. V takej situácii pomaly nátlak klesol a PSG sa ujal vedenia v polovici prvého polčasu po peknom útoku. V druhej časti sa ich vedenie aj zvýšilo na 2 : 0, keď skóroval Hakimi a predtým PSG nevyužil penaltu. Saka gólom v 76. minúte vrátil akú-takú nádej Arsenalu, ale viac od útešného gólu Angličanom nevyšlo.

Tak Inter bude mať príležitosť získať svoju štvrtú trofej v Lige majstrov, prvú po roku 2010, keď vo finále zdolali Bayern Mníchov. Z druhej strany PSG vystúpi vo svojom druhom finále a zaujímavo je to, že ono prichádza v poslednom päťročnom období. Pred týmto hrali v roku 2020, ale prehrali proti spomenutým Bavorom v Lisabone, v roku koronavírusu, keď sa hralo pred prázdnymi tribúnami v augustovom termíne.

Tak či onak, ani Inter, ani PSG na začiatku sezóny neboli očakávaní finalisti. Samozrejme, s ohľadom na ich reputáciu a finančné možnosti patrili medzi favoritov, ale nie medzi najväčších. Zvlášť je zaujímavý prípad PSG, ktorý akoby hral oveľa lepšie po tom, čo sa rozlúčil s veľkými hviezdami, ktoré mal vo svojom tíme – Ibrahimovićom, Messim, Neymarom, ale aj Mbappém, ktorý na konci minulej sezóny prestúpil do madridského Realu.

V aktuálnom období Francúzi nemajú hviezdy takého významu, ako sú spomenutí futbalisti, ale asi aj vedenie klubu pochopilo, že výsledky (zvlášť na európskej scéne, keďže sú vo Francúzsku fakticky  nedotknuteľní) neprinášajú mená, ale kolektív a dobre zohraný celok. Trénerovi Luisovi Enriqueovi sa dobre darí a veľká vďaka za dobré vydania určite patrí aj jemu, lebo je evidentné, že PSG hrá veľmi disciplinovane a premyslene.

V prípade triumfu Interu sa taliansky predstaviteľ vyrovná s Ajaxom so štyrmi majstrovskými titulmi, kým PSG má príležitosť prvýkrát v dejinách sa stať majstrom Európy. Tým by sa pridali do spoločnosti ďalších desať klubov, ktoré tiež šampiónom boli raz. Medzi nimi je aj Crvena zvezda, ktorá trofej získala v roku 1991, zaujímavo, proti francúzskemu klubu.