K futbalovým Majstrovstvám Európy – dve hostiteľské krajiny, Francúzsko šampión a posledná účasť našej reprezentácie

Akokoľvek Juhoslávia po tom, ako nehrala v kvalifikáciách na Mundial 1994 a Euro 1996, znovu na veľkú scénu vystúpila v rámci kvalifikácie na MS 1998 vo Francúzsku, na ktoré aj postúpila. Tam vypadla v osemfinále proti Holandsku a na nový cyklus už čakala s novým trénerom, legendárnym Vujadinom Boškovom.

V kvalifikácii na Euro 2000 vystúpilo rekordných 49 členských zväzov UEFA, medzi nimi teda znovu aj Juhoslávia. Naša selekcia bola medzi nasadenými tímami, ale jej loptičky pri žrebovaní veru za rivalov priniesli príliš nepríjemné selekcie – Írsko, Macedónsko, Maltu a Chorvátsko. Tak rozhodol žreb, že dve krajiny, ktoré len nedávno bojovali v občianskej vojne, súťažiť budú na trávniku a UEFA veru s právom tieto duely označila za vysokorizikové.

Kvalifikácia odštartovala v jeseň 1998, Juhoslávia ju otvorila novembrovým triumfom nad Írskom. Potom naši ešte vo februári 1999 za chotárom prekonali Maltu a ďalšie zápasy hrali v mimoriadnych termínoch a na neutrálnych pôdach, pre spomenuté bombardovanie. Aj počas kvalifikácie, ale zvlášť po jej skončení boli silné nátlaky jednotlivých krajín, aby Juhoslávia znovu bola suspendovaná, ale UEFA im odolala a naša reprezentácia predsa dohrala.

Odvetný duel s Maltou sme ako hostitelia zohrali v Solúne, deň pred ukončením bombardovania a asi si mnohí aj podnes spomínajú na augustové stretnutie v Belehrade s Chorvátskom (0 : 0), keď na štadióne Rajka Mitića zmizla elektrina…

Akokoľvek, pre nás rozhodujúce bolo posledné kolo, v ktorom sme v Záhrebe zohrali 2 : 2 s Chorvátskom. Vďaka bodu a tomu, že Stavrevski v 90. minúte zápasu Macedónsko – Írsko vyrovnal na 1 : 1 v Skopje, Juhoslávia finišovala ako prvá a priamo postúpila na turnaj.

Írsko zostalo druhé a šlo do baráže, Chorváti zostali bez čohokoľvek… Zaujímavo, práve Euro 2000 a MS 2010 v Južnej Afrike sú jediné dva turnaje, na ktoré sa Chorvátsko od samostatnosti nekvalifikovalo.

Priebeh záverečného turnaja

Záverečný turnaj, ako sme spomenuli, prebiehal v Belgicku a Holandsku. Prvýkrát ho zorganizovali dve krajiny a na základe analytikov bol to jeden z najlepších turnajov v dejinách Majstrovstiev Európy.

Belgicko ako spoluorganizátor nepostúpilo zo skupiny a veru prekvapenie v skupine A pripravili Portugalsko a Rumunsko, reprezentácie, ktoré eliminovali Anglicko a dovtedajšieho majstra Nemecko.

Zo skupiny B postúpili Taliansko a Turecko pred Švédskom a Belgickom, zo skupiny D Holandsko a Francúzsko, kým Česko a Dánsko vypadli. Juhoslávia hrala v skupine C – v prvom kole nerozhodne 3 : 3 so Slovinskom. Je to ďalší legendárny zápas, v ktorom sme mali manko 0 : 3, potom Mihajlović dostal červenú kartu a len potom, ako do hry vošiel Ljubinko Drulović, sa naši rozhýbali – za sedem minút dali tri góly a mali reálne šance aj na triumf.

Potom nasledoval minimálny triumf nad Nórskom 1 : 0  a v poslednom kole ďalší infarktový zápas so Španielskom, v ktorom sme prehrali 3 : 4, pre prijaté góly v nadstavenom čase. Predsa bez ohľadu na prehru zo skupiny postúpili Španielsko ako prvé a Juhoslávia ako druhá.

S ohľadom na potenciálnych rivalov výber ani nebol veľký, takže naši vo štvrťfinále smerovali na hostiteľa Holandsko. Práve ten zápas v Rotterdame 25. júna roku 2000 je naším posledným vystúpením na Euro, ale si na neho neradi spomíname – Holanďania nás domov poslali triumfom 6 : 1. Jedinou útechou bolo to, že sa Savo Milošević spolu s Patrikom Kluivertom stali najlepšími strelcami majstrovstiev…

Francúzi eliminovali Španielov, Taliani rutinovane porazili Turecko, kým Portugalsko tiež rutinovane triumfovalo proti Rumunsku.

Obidva semifinálové zápasy boli legendárne. Portugalsko malo náskok proti Francúzsku, vyrovnal potom Henry a v predĺžení zlatý gól z penalty dal Zidane. Bolo to kontroverzné rozhodnutie, lebo sa podnes zdá, že lopta obrancu Portugalska Abela Xaviera do ruky udrela mimo hranice terénu.

V druhom semifinále o víťazovi rozhodli penalty. Taliani hrali dve tretiny zápasu s hráčom menej, brankár Toldo robil zázraky, nakoniec bol úspešný aj v lotérii penált a zabezpečil Taliansku postup do finále.

Tak sa v Rotterdame 2. júla vo finále stretli Taliansko a Francúzsko. Náhradníci Talianska a ich vedenie už na lavičke boli pripravení vtrhnúť na trávnik a osláviť titul, lebo vďaka gólu Marca Delvecchia mali náskok 1 : 0. Ibaže Wiltord v 94. minúte vyrovnal a Francúzsku zabezpečil dodatočných potenciálnych tridsať minút. Tie nikdy neboli dohrané, lebo pri konci prvého predĺženia pekne trafil aj Trezeguet, dal tak zlatý gól a priniesol druhý titul európskeho šampióna Francúzku.

Podujatie sa skončilo, Francúzi už potom o štyri roky titul neobhájili, ale ani naša krajina už na záverečné turnaje nepostupovala. Až do roku 2024…